Vstúpte, do impéria priateľstva rybičky Nema
Keď sme uź postupne udomácnili, zopár dní sme boli pri mori na
východnej strane. Prvý raz sme vyrazili v doobeda, more bolo v
prílive, dalo sa fajn zaplávať, je príjemne teplúčka voda. Kto sem
príde, každý beloch sa tu niečo spáli zo slniečka. Mala som spálené
ľavé stehienko a Miťovi chrbát počas šnorchlovania. Neskôr už Miťo ma
poslúchol, že do vody musí mať pri sebe tričko. Druhý raz na tom istom
pláži poobede bolo v odlive, vo vzdialenosti 1 km je voda plytká v
priemere do polovice stehna a ďalej je suchá zem a ešte ďalej je ihneď
hlboká voda s koralovým útesom. Dlho sme nevedeli dostať tej hlbokej
vody, lebo nebolo nám na začiatku po chuti kráčať divnej neznámej
morskej zemi. Je tu úplne iná zem ako v Európe- všade sú riasy,
piesok, nepekné podivné hviezdice a sem- tam sme videli krásne päťcípe
hviezdice a jednu masívnu velikánsku veľkosti našich hláv. Bála som
kadečo stúpať na tej zemi ako neskúsená. Sem –tam sme videli
podivných a zaujímavých tvarov a farebných morských schránok. Až na
tretí pokus z večného pozorovania druhov terénu a ako prechádzajú po
pláži domáci a videli sme ľodku, ako sa zastavilo pre turistov a
šnorchľovali. Za krátku plavbu tej služby pre turistov šnorchľovania
pýtajú si blbých 250 000 rupií. Vôbec sa to neoplatí využiť túto
službu. Nejako sme s Miťom nasrali, aby sme toľko nebáli tej morskej
zemi a šupli sme do hlbokej vody. Na chvíľku nám zastavil dych, keď
sme to prvý raz kukali z potápačských okuliarov. To bol ten svet,
presne ako v rozprávke rybičky Nema. Úžasné! Pocity, ako by sme od
nich dostali pozvanie na návštevu do tohto impéria. Všade slobodne
utešene plávajúce rybičky, mihotajúcich žiarivých farieb a rôznych
druhov s kontrastami farebných rôznych koralov. Pripomínala mi
krajinka štýlu art-deco ( to je štýl, ktorý robili umelci Hunderwasser
a Gaudí). Pri takom šnorchľovaní prúdi pomerne stredne-silný studený
prúd a vlny. Ale nie je až také jednoduché pristáť na zemi po
šnorchľovaní- nájsť miestečko, kde sa nebude šmýkať a zdolať vlnám,
aby sme mohli pekne postaviť a stáť na nohách pevne na zemi a dávať
pozor, aby sme neporanili od koralov. Vraj ranky dlhšie trvajú, aby sa
zahojili. Druhý raz sme zašnorchľovali s partiou. Ako sa mi splnil sen
stretnúť s rybkami príbuzných Nema. :-) Teším sa, že sme tu rok a
oprášiť si znalosti potápania.
Barb
východnej strane. Prvý raz sme vyrazili v doobeda, more bolo v
prílive, dalo sa fajn zaplávať, je príjemne teplúčka voda. Kto sem
príde, každý beloch sa tu niečo spáli zo slniečka. Mala som spálené
ľavé stehienko a Miťovi chrbát počas šnorchlovania. Neskôr už Miťo ma
poslúchol, že do vody musí mať pri sebe tričko. Druhý raz na tom istom
pláži poobede bolo v odlive, vo vzdialenosti 1 km je voda plytká v
priemere do polovice stehna a ďalej je suchá zem a ešte ďalej je ihneď
hlboká voda s koralovým útesom. Dlho sme nevedeli dostať tej hlbokej
vody, lebo nebolo nám na začiatku po chuti kráčať divnej neznámej
morskej zemi. Je tu úplne iná zem ako v Európe- všade sú riasy,
piesok, nepekné podivné hviezdice a sem- tam sme videli krásne päťcípe
hviezdice a jednu masívnu velikánsku veľkosti našich hláv. Bála som
kadečo stúpať na tej zemi ako neskúsená. Sem –tam sme videli
podivných a zaujímavých tvarov a farebných morských schránok. Až na
tretí pokus z večného pozorovania druhov terénu a ako prechádzajú po
pláži domáci a videli sme ľodku, ako sa zastavilo pre turistov a
šnorchľovali. Za krátku plavbu tej služby pre turistov šnorchľovania
pýtajú si blbých 250 000 rupií. Vôbec sa to neoplatí využiť túto
službu. Nejako sme s Miťom nasrali, aby sme toľko nebáli tej morskej
zemi a šupli sme do hlbokej vody. Na chvíľku nám zastavil dych, keď
sme to prvý raz kukali z potápačských okuliarov. To bol ten svet,
presne ako v rozprávke rybičky Nema. Úžasné! Pocity, ako by sme od
nich dostali pozvanie na návštevu do tohto impéria. Všade slobodne
utešene plávajúce rybičky, mihotajúcich žiarivých farieb a rôznych
druhov s kontrastami farebných rôznych koralov. Pripomínala mi
krajinka štýlu art-deco ( to je štýl, ktorý robili umelci Hunderwasser
a Gaudí). Pri takom šnorchľovaní prúdi pomerne stredne-silný studený
prúd a vlny. Ale nie je až také jednoduché pristáť na zemi po
šnorchľovaní- nájsť miestečko, kde sa nebude šmýkať a zdolať vlnám,
aby sme mohli pekne postaviť a stáť na nohách pevne na zemi a dávať
pozor, aby sme neporanili od koralov. Vraj ranky dlhšie trvajú, aby sa
zahojili. Druhý raz sme zašnorchľovali s partiou. Ako sa mi splnil sen
stretnúť s rybkami príbuzných Nema. :-) Teším sa, že sme tu rok a
oprášiť si znalosti potápania.
Barb
