Ahojte,

len veľmi stručne, toto je a bude "blog prvého kontaktu" o príprave našej cesty do Indonézie a o dobrodružstvách, ktoré nás tam čakajú. Časom možno vznikne bohatšia stránka, na ktorú teraz nie je čas, ale každopádne tu nájdete (takmer) chronologicky usporiadané odkazy na fotky, príbehy a spočiatku najmä na užitočné informácie, ktoré sa nám pri príprave na cestu podarilo zistiť. Napokon aj tak asi napíšeme, že všetko je inak, ale tak to už chodí... Všetko, čo sem napíšeme je pre našich priateľov i pre všetkých, ktorí by si chceli štúdium a život v Indonézii skúsiť.

Barb práve skončila voľnú grafiku na VŠVU, Miťo "dopisuje" dizertačnú prácu na Filozofickej fakulte UK (a konečne má naozaj definitívny deadline). Žiadosť o štipendium sme si podali na stránkach Indonézskeho veľvyslanestva (www.indonezia.sk). Výsledky prišli len s mesačným oneskorením, Barb štipendium dostala, ja nie. Štúdium je zamerané na poznávanie indonézskej kultúry - môžete študovať jazyk alebo jeden z mnohých umeleckých odborov (batika, ilustrácia, fotografia, divadlo,...).

Pre tých, ktorí nás (ešte) nepoznáte je azda vhodné uviesť, že Barb je nepočujúca a aj preto, že s Indonézštinou by mala sama zjavné problémy, sme sa rozhodli ísť na cestu spolu aj keď mne sa štipendium neušlo. Možno pomôže "druhé" kolo, treba sa modliť. Nejde tak ani o peniaze ako víza a prístup do školy. No a v neposlednom rade, v ornamentike a kreslení sa veľmi rád zdokonalím a to, že batikovanie je "ženská práca", to sú len predsudky. Moje kamarátky z Centra rodových štúdií (http://genderstudies.fphil.uniba.sk/) mi dajú za pravdu. Škoda len, že zatiaľ si to asi nemyslia ľudia na ministerstve v Indonézii.

Miťo