Dni na Bali ubiehajú energeticky veľmi rýchlo a živelne pohybujúce až
do povedomia predstavivosti pravidla Einsteinovej teórie relativity,
ale máme neuveriteľne pestré. Dostávame (platí aj s minulým časom
počas návštev dvoch rodín tu a náhodného sprevádzania skupín českých
turistov) do stavu eufórie ako nadšené deti v škôlke, podobne typu
"mami a oci, pozrite si... videl(a) som... splnil sa mi sen...":
náhodného a obrovitého so žltými škvrnami pitóna v jaskyni na pláži
pri love netopierov, 2 zamilované dvojmetrové žraloky a iné zamilované
páriky pod morom, baby-mantu, baby-nemíkov a vajíčka, naraz tri
plávajúce mladé žraloky, naraz sedem korytnačiek na jednom ponore, oko
chobotnice zo svojich dvierok domu, morského strakatého hada (morské
hady sú najjedovatejšie na svete a jedno uštipnutie stačí zabiť 10 až
15 ľudí), návšteva skutočného pekla sopky Ijenu na Jáve, čierny sneh
na aktívnej sopke Batur, rozprávkové balijské vodopády, vzácne
čiernotyrkysové motýle v motýľom parku, fantastické farebné vtáky
všelijakých proporcií a tvarov a hady a jaštery vrátane posledného
draka, ktoré všetky vytvoril potvorský fauvistický stvoriteľ tropickej
prírody.
Takže hlavne sme živí a máme pamäť v poriadku, že sme z Bratislavy zo
Slovenska. Zvládli sme kruté časy, že počas období mokra krok za
krokom kazilo sa mobily, fotoaparáty, motorka a v najhoršom dokázal aj
laptop, ten náš dôležitý miláčik. Je to žiaľ normálne zo zvýšenej
vlhkosti a často boli mokré, nedalo sa tak, kde poriadne usušiť.
Jedinou malou záchranou a prevenciou sú umelohmotné krabice s pohármi
práškou, ktoré absorbujú vlhkosť. Laptop bol dosť dlho v nemocničnej
oprave, presne podľa pomalého tempa Balijčanov.
Druhý bod pilne si tu makáme s spoznávaním a so získavaním viac hlbšej
vzdelanosti výtvarných balijských zručností. Po každom vydarenom
posune dopredu ďalej so štúdiom sa odmeníme výletmi po celom Bali.
Tešíme sa, že sme OK plynule v prítomnosti zavírených okamihov do
pobytu v Indonézii a za postupné podrobnejšie písanie pre vás. Sme tu
už len pár mesiacov na návrat na Slovensko. Však si uvedomujeme, ako
sme neuveriteľne ďaleko rozšírili obzor o žití v krajinách, kde sú
dole hlavy na opačnej strane pologule Zemi a vieme si super vymenovať
10 arabských štátov. Dokonca sme si náhodnej pripojili na rozhovor
muža, ktorý na prvý moment nechcel povedať odkiaľ je ale nám dal
hádanku, aby sme vymenovali 10 arabských štátov. V tomto momente sme
neuhádali odkiaľ je. Predstavte si, bol z Iránu. :-)
Barb
 
PS: Občas mi lezú do hlavy červíky strachu, ktoré mi opovažujú kaziť
moju odvahu a strašného snívania, čo sa tu môže stať hocičo v
Indonézii. Raz sa mi stalo pri návšteve parku hadov a plazov pri
prehliadke osvietených sklenených okien jedovatých kobrov, pytónov,
boa a komodského draka (modela z filmu Jurský park) v jaskyni, kde
bola tma. Nejaká mátoha si ma poštipla do ramena a nečakane od
strašného ľaku som spustila vyplašený výkrik, čo všetci čo tam boli,
sa strašne zľakli. Tá mátoha to bol predsa Miťo a nie v najhoršom
jedovatý had. Ďalší moment, v parku nebol pytón, čo sme náhodne videli
voľného pri plážovej jaskyni. Bože môj, ako sa to môže osudovo
naviazať, len hocičo v Indonézii.