Prší vonku a vŕta mi v hlave, čo mám ešte niečo robiť, keď sa nedá ísť von na bike. Prebehlo mi mysľou do blogu. Čudujem sa na Miťa, už dlho mi nepripomína písaním do blogu. Asi mi dal absolútny pokoj.:-) Dokonca ma už volá s novou prezývkou Balibarb. 

Dočítala som zaujímavú knižku Tigr! Tigr! z vydavateľstva Gutenberg, čo som si požičala od Zuzky. Z tej knižky obsahuje súbor poviedok z Indonézie. Fakt je to jedinečná knižka, kde som zistila do väščej hĺbky o tej mentalite Indonézčanov. Rôzne príbehy z rôznych oblastí rozmanitej Indonézie. Rôzne extrémy myslenia a života ľudí a pritom na konci časti poviedky má krásnu myšlienku- otvoriť zámok s klúčom ľudskosti. Aké je to príliš jednoduché, hrať sa na absolútnych vodcov a "kárať" svojich blízkych a odsudzovať druhých. Príbeh lovcov s vymakaným opisom života džungle postupne sa vyvrcholil do napätia a veľkým strachom s lovom divokej šelmy, ale aj takej beštie v sebe samému.  Ako mladý Buyung zabil tigra zo srdca, lebo bol sám sebe čistým človekom, išlo mu to ľahko, čo ostatní spoločníci sa zdrevenelli od strachu loviť. Rozvírený dej napätia nervov a rôznych výčitiek svedomia zo spáchania minulých vlastných skutkov jeho spoločníkov.

Čoraz viac uvedomujem, ako sa viac teším ísť tam a viac ma baví pripraviť na tú cestu, čo najlepšie. Postupne mimo štúdia spustiť do spoločného knižného projektu, aby sa vydala na Slovensku rozprávka s odlišnou kultúrou z Indonézie a viac ukázať Európe hlbšiu indonézsku kultúru. Vidím, že všetky mýty a rozprávky aj z inej odlišnej kultúry ako v Európe majú rovnakú ideu: dobro vždy zvíťazí nad zlom.