Štipendium Darmasiswa má svoje zákonitosti. Niektoré z nich sú úplne bežné, iné zas celkom "Indonézske". Zatiaľ čo amíci sa pri udeľovaní Fulbrightovho štipendia zaujímali o to, či viem anglicky, tu to z pochopiteľných dôvodov nikoho príliš nezaujíma (škola je aj tak v indonézštine). Kým Fulbrightova komisia je zvedavá na váš očkovací preukaz už od samotného narodenia a div že si nepýtajú úradný preklad celej zdravotnej karty, pri ceste do Indonézie vám skontrolovať a doplniť si očkovania zavelí zdravý rozum. Americká ambasáda sa nás na drzovku pýta, či sme teroristi, narkomani, prostitúti alebo pasáci (a ešte nás povzbudzuje, že kľudne môžme byť, veď oni len chcú vedieť pár podrobností...), Indonézania chcú dostať oskenované všetky stránky v pase. Pri tejto príležitosti som si spomenul sa svoj starý pas, ktorému sa minuli stránky dávno predtým, než skončila jeho platnosť. Na pamiatku som si ho nechal a na polícii sa vyhovoril, že v ňom mám ešte platné víza a preto ho nemôžem vrátiť - naštastie mi uverili bez toho, že by ho chceli vidieť.

Starý pas má pre mňa veľkú cenu, je to ariadnina niť k spomienkam na niekoľko rokov cestovania - ako by som mohol nechať len tak skartovať svoje turecké, macedónske či juhoafrické víza? A nie len tie! V snahe "vyrovnať" sa jednej odvážnej kamarátke, ktorá si v Alpách dávala do pasu pečiatky z horských chát, som sa "odvážil" na podobný kúsok.

Na Chate pod Rysmi mali dve pečiatky. Jednu s obrázkom chaty práve okupovali poľskí turisti. Čo zobrazovala tá druhá som sa dozvedel, až keď som si teatrálne umiestnil jej odtlačok na stranu číslo 22. Potom mi úsmev na tvári na chvíľu zamrzol, ale nakoniec - veď táto druhá sa do pasu hodila oveľa viac ;-) Je mi jasné, že nikto neuverí, že to bola nehoda.

Víza do Slobodného kráľovstva som nosil v pase niekoľko rokov a pobavili mnoho colníkov. Najviac sa jedovali tí slovenskí (jeden mi ho dokonca chcel zobrať), najväčšiu radosť z nich mali na balkáne. Turecké víza som dostal do pasu bez problémov, ale po návšteve Spojených Arabských Emirátov som nakoniec bol rád, že pas som už predtým "vymíňal". Predstaviť si tamojšieho úradníka, ako lepí víza vedľa pečiatky s dvoma nahými kočkami, to si naozaj nedokážem. A radšej si ani nechcem predstaviť ako by dopadla inšpekcia imigračného úradu najväčšej moslimskej krajiny na svete :-)