Slovo Milan je tu známe v inom význame – ako značka pre hodiny,
elektrotechniku a meno pre ženy, veľmi ľahko domáci vedia vysloviť. Má
výhodu, že nemá R. Oproti môjho mena Barbora je pre nich výslovnosťou
s drzým a chlapčenským podtónom a nevedia pekne povedať R. Skôr to
vidím z celkového vyžarovania artikulácie balijčanov.
Na druhý deň školy sme vyrazili sme na cestu do školy, pre pehliadku
vyúčby batiky, ale s motorkou na 2 minúty. Vybavili sme si inak, ako
sme si predstavovali- škola sa premenila na mravenisko
demonštrujúcich. Poprechádzali sme sa s hore nohami a Miťo bol
zvedavučký, čo je na pódiu pred budovou rektorátu, no ukázalo sa to
pre balijčanov nášho Miťa ako veľké plus osobnosti za aktivitu
demonštrácie, z nášho pohľadu bolo to náhodné nešťastie. Oprel sa o
sochu bohyňu s fontánou v malom jazierku medzi ľudmi a nechtiac bola
socha slabučká pre opretie. Žiaľ socha váhu Miťa nezvládla a tá neživá
protestovala Miťa ku klesania dolu na zemi a do jazierka. Nastali sa
sprchy reakcií prekvapenia a našej zdesenosti a nadšenia balijčanov.
Všetci spoločne bez rozdielu aktivít sa snažili zachrániť sochu a
nejaký fotograf fotil, čo sa deje. A ešte najviac, ten fotograf si odo
mňa vypýtal súhlas spolupráce modelky vo fotení. Z tej sošky zostali
iba ranky na pleciach a má do teraz divnú kolísavú polohu. Asi sa
zaľúbila do Miťa. To už bolo pre nás priveľa, diplomaticky sme rýchlo
opustili školu. Keď na tom pomyslíme, hrozne sa na tom smejeme a
poklebetili sme s kolónkami z Dharmasiswa...aký je supermilan. No,
neplatí iba zo školy, občas mi prekvapí pre privítanie nového dňa
prichystané raňajky zdobené s kvetinkou. Vie, ešte lepšie upratovať
domček ako ja a občas dostanem aj prehrešky za neumyté riady alebo za
špinavú dlážku.
Pozrite si na fotky, ako Miťo s Maxom pracujú v rajskej záhrade. Nie
iba jedna kočka okrem mňa spravili tieto fotky.
Barb