Stretko so človečiami mantami
V ranných chvíľach sa dlho neprezradilo, čo sa chystalo a čo
vybavovalo. Joj, akurát ma strašila migréna a rekordného počtu skorého
vstávania... otálanie, že tam nepôjdem, čo je tak dlho ticho a
neprezradia mi, čo bude a čo ma čaká ďalej... zrazu sa hralo Miťove
ranné divadielko diania celého dnešného dňa. To bola jasná odpoveď,
čo ma čaká ďalej. Ihneď skorý kolotoč prípravy a bác sme na motorke
spadli do kôpky pôdy na okrajoch cesty, náhodného zázrakového zmeny
smeru z jamy cesty a absolútne sa nám nič nestalo a zašpinili sme si
iba do polka tela balijskej čiernej pôdy. Jaj, aké sú tu balijské
asfaltky pre nich na najlepšom diaľnici. Veru, hocičo sa môže stať v
Indonézii, rozhodzuje sa z kozmosu zákony dobra a výkonu nášho žitia.
Ďalej pokračovala plavba na superrýchlej lodi s 12 mužmi , s 1
blondavou kočkou inštruktorkou Radkou a kapitána, atypicky
správajúceho Balijčana, kde si chránil hlavu so svojimi mozgovými a
miechovými bunkami počas jazdy lodi kvalitnou motorkárskou prilbou.
Tak bolo ďalej, kde sme ani netušili, čo bude ďalej, po dlhšej
vzdialenosti nesmierne pokojného mora sa premenilo na veľké vlny
stredného stupňa, akoby vzburil božstvo pred vstupom ostrova Nusa
Penidy, kde tam legendujú mýty ako večne nepokojného a vzbúrivého. Ľod
sa tak kolísala dopredu, dozadu, vzadu a vpredu a aj do skákania hore
a dole. Len pokoj, vyššia obozretnosť modlenia kapitánovi za silu
jazdy, žiadnu paniku a poslušnosti pokynov skúsených sme obišli ďalej
od veľkých vĺn. Premenili sme sa na vodákov a povinná kontrola
bezpečnosti bezchybného fungovania výstroja a ihneď počtom raz, dva,
tri a šup do vody kotrmelcami s výstrojmi. Mala som max. 210 barov
vzduchu Nitroxu 32% a prvé potápanie s novými počítačovými hodinkami.
Zo signálov posunky "O.K." sme ponorili max. hĺbky 12 m do neutrálneho
vztlaku, zo slabej viditelnosti si márne čistíme a zaostrujeme oči zo
čakania na zjavenia mantovej ríše. Voda mala 25 stupňov, šúchala som
si do neoprénu od zimy, no chvíľku som závidela podaktorých vodákov
vlastniacich kvalitného zahrievajúceho neoprénu. Kuk z mláky hustej
vody jedna manta a ďalej 3 manty krásne presne po radu. Juj, aké boli
velikánske priemeru 2,5 až 3 metre. Skratka podmorské lietajúce UFO.
Stály stav neutrálneho vztlaku sa mi troška pošmyklo zo činu
dlhotrvajúceho kukania oblúkovitej prehliadky mantien, večne
kyvadlového stavu prúdu mora a veľkého množstva vodákov. Trocha sekúnd
neuvedomiac môjho vztlaku som vznášala a náhodou sa ma dotkla do nôh
tretia manta pri radovej prehliadke. Ako to vibrovalo novej dotykovej
energie, akoby tretia manta vedela, že mám narodky a moje číslo je
tri. :-)
Okamžite som si uvedomila na ten vzácny moment, rýchlo som sa otočila
do blízka na oči a na ústa manty. Juj, to bol krásny pohľad do úplneho
neznámeho okna jeho duše. Je však bezzubá, vyčnievajú biele vlnovité
dasná, len, aby ste vedeli, živí sa planktónmi. Nedalo sa viac
hodnotiť na nový stav šťastia. Úplne mi to stačilo. V mojom novom
potápačskom denníku je už 41. zápis.
To bol naozaj deň, že sme mali kopu šťastia pod morom, ale na suši
nie. Pokazili sa mi druhý raz potápačske okuliare na inom mieste. Ah,
moje 11-ročné kvalitné okuliare sa musí pochovať. Na návrat do domu
sme dostali defekt, bol riadny klinec v kolese. Večer už ďalej
nefungoval internet a nemali zmrzlinku so čokoládovou polevou, aký som
chcela. No, tieto nezdary sa mi nedarilo sklesnúť náladu a silu. Vďaka
neočakávaného okamihu dotyku tretieho človečieho manty.
