Sedím v školskom warungu (bufetíky so zdravou stravou) s miláčikom
laptopom a chlapci sa živo bavia o nových ďalších skúseností, čiže
Miťo s Paddym. Ten Paddy z Los Angeles je zaujímavou ikonou vyzerajúc
presne ako z filmu Milujem ťa. Je typický Ír s oduševnosťou
húževnatosťou, zakladá od 4 rokoch gamelanový klub v Ubude, ktorý ťahá
pre príťažlivosť hlbšieho poznania balijskej hudby pre turistov, ale
aj domácim Indonézanov. Jaj, zachytila som, ako sa bavia o potápaní.
No, to je už naša téma čísla 2, na prvom mieste je balijská kultúra.
Prihlásili sme sa do pokročilého kurzu potápania, čiže sa môže ponoriť
do hĺbky 40 m, a v noci. Plus je aj s významom témy, že sme pokročili
naše bytie na Bali. Skôr by tu mohli filmári nakrúcať seriály v štýle
východného vnímania ako Beverly Hills 90 210.

 Nechce sa mi veriť, čo sa stalo s mojím potápačským okuliarom, ktorú
som 10 rokov milovala a opatrovala som pre výdrž správneho momentu,
kedy si môžem viac zúročiť aktivitu potápania. Aj spomienkou, ako sme
s ujom Paľom šialene nekresťansky, ale s perfiš kvalitou nakúpili túto
základnú povinnú potrebu každého potápača. Počas 10 rokoch som
používala okuliare pre šnorchlovanie alebo trénovala som si pod vodou
dávať preč vodu a mať pod jasno otvorené oči. S nápravou výstroja pred
hĺbkovým ponorom 30 m sa mi nešťastne zlomila súčiastka, kde sa napája
k ramienku. Keď som si zamyslela, uvedomila som si, ako som pokročila
ďalej a oplatilo sa mi opatrovať okuliare ako k šperkom pre
dotiahnutie ďalej a k splneniu túžby. Požičala som si náhradné
okuliare od inštruktora, máme podobnú šírku hlavy. Ešte mi chýba jedna
povinná úloha, aby som dostala ku titulu Advanced Open Water Diver, je
navigovať kompasom pod vodou. Na suchu je to pre mňa hračkou zvládnuť,
ale pod morom až tak mi nejde. Je úplne iný stav, beztiažový, môže sa
hocičo telo vykonať v rôznej polohe a robiť bublinky dohora, koľko sa
chce a nikdy nezdržiavať dych. Veru, slovami sa ťažko opisuje, aké je
to. Všade je nenormálna sloboda so svojským správaním mora. Príroda
pod morom dokáže robiť divy a scenáre ako v rozprávke, vždy na istom
mieste v ponore vyzerá inak, a príkladnej scény plávajúcej manty v
zakalenej vode. Máme nastavený vztlak skoro na dno, ale vôbec sa
nedotýkame dna, srdce nám divo bije pohľadom vody ako kaši a žiadnych
malých rybiek, šúchame si neoprénom do malého pohybu, aby nám neprišla
zbytočná zima. Radka mi upozornila, že niečo vidí a ja s Kikou z
Prahy, bývalá spolužiačka zo základného kurzu potápania, nič nevidíme.
Zrazu z kašovitej vody vytiahla manta ako zjavenie v spomalenom filme
a my tri hlavou prispôsobíme do pohľadu manty, ako pláva do oblúku.
Potápanie je výborná terapia, pre tých ľudí, ktorí majú stratené
detské vnímanie kvôli vysokej dávky racionality a stresu, možno aj na
migrény. Raz som ponorila s migrénou bez užitia tabletiek, krásne sa
mi to zbavilo ako vygumovaním nepríjemnej fľaky. Každopádne je vždy
dobré vopred upozorniť inštruktorovi, ako sa cítime.

 Akurát sa to na chvíľku vyrušilo Miťovho telefonátu zo študijného
oddelenia pre darmasiswov, dokončiť pre posledné podpisovačky s kopou
papiera a vyrobiť fotky portrétu, ktoré celý čas nemalo koniec s
predlžovaním víz z emigračného úradu. Je to vidieť u Indonézanov, akí
sú nedobrí manažéri a organizátori. Dúfam, že dostaneme naspäť pasy,
ktoré sme nedotkli od začiatku septembra pre ich orientáciu. Môže sa
hocičo stať, ale zo skúsenosti z bývalých darmasiswov sme vedeli, že
sa nemáme zbytočne báť z nesplnených úradných záležitostí a pre istotu
upozorniť.

 Predvčerom v škole bola slávnosť s divadelným predstavením a vždy
nechýbajúcej koncertu gamelanu, čiže po balijsky ada upacara. Aké bolo
pre nás smiešne, keď sme videli na vlastné oči ako masky priviezli z
múzea ako hotový prevoz cirkusového vozu do mesta, ktoré to trvalo
skoro hodinu a nikto nevedel a nerobil si starosti, kedy sa to začne
predstavenie, len proste každý to vedel, že bude. Typickí Balijčania.
Pritom do múzea je pešom ďaleko 2 minútky,:-). Ale inak to bolo
zaujímavé predstavenie s hrou balijského leva a barongu, kde sme to
videli prvý raz a stálo sa to pozerať napriek našou nerozhodnosťou s
darmasiswami, ktorí všetci ušli do Singaraji na veľkolepú oslavu a
svadby Maďarov (vidíte, ako tu milujeme Maďarov, hihi, sú vynikajúci
štedrí vo všetkom).

 Barong je druh balijského tanca, inšpirovaný z hinduistického príbehu
Rámájany. Majú najvypracovanejšie kostýmy a masky s vypuklými veľkými
očami a rôznych tvarov grimás, ale sú aj najposvätnejším a
najdôležitejším zo všetkých druhov balijských tancov. Predstavuje
dejom večnej dramatizácie súboja a konfliktu dobra a zla. Žiaľ takých
tanečníkov barongu nebudem maľovať, z nášho pohľadu vyzerajú ako
hotové strašidlá s vypúlenými zubami, výrazne rezákmi. Dokonca aj deti
nadšene dívajú na predstavenie bez nároku cenzúry strašidiel.
Zaujímavosťou balijského zvyku je druh starostlivosti zubov –pilovanie
ostrých rezákov, ktoré predstavuje akýmsi stelesnením zla. Neviem
nájsť hlbší dôvod, prečo to robia a aký je to význam. Proste je to na
míle vzdialené inej kultúry ako našej a má svoje zvyky. Robia rituály
s pilovaním zubov, keď batolovi narastú prvé rezáky a počas obdobia,
keď z mliečnych zubov narastú trvalé zuby.
Viete si predstaviť, aké mám výrazné rezáky, ale fakt ostré a pichľavé
ako ľudská tigrica? No, je aj zviera tigrica je pre nich akési
zobrazenie zlého zvieraťa, skôr uctievajú leva. Našla som si aj
súvislosť inšpirácie európskej rozprávky Narnie, kde mnohé pramene s
vznikom príbehu inšpirácii práve je tu, je viac dejom zeuropanizované
a s tvarmi zvierat. Tu nevyužívajú zobrazenia kentaura, čo sa v tomto
filme často zobrazuje.

 Barb

 
(Barong na ISI sme síce nahrali a bol naozaj super, ale za tri dni sa
nám ho nepodarilo nahrať cez tento indonézsky "giga-turbo hyper-speed
internet", tak sme si museli požičať cudzí z Youtube...)