A za pár minút sa vyleje z výšky nebeské vedro vody. Je to moment, na
ktorom my neveriacko krútime hlavou, ako tu môže dokázať krehká flóra
vydržať bitku kvapiek ďažda. My tak bedákame, ako to bolí, keď sa nám
spadnú tropické kvapky lejaku.
V tomto tropickom počasí Balijčania nosia dlhé nohavice, dlhé rukávy a
kopu bižutérii. Keď sem do 30 stupňového dňa zabalíte do kufra aj
rukavice, pletenú čiapku a zimáky -čižmy, nikto by si z neho nerobil
srandu, takže by so svojou náturou medzi domácich celkom zapadli.
Dokonca v štýle a la "bordeláckí sochári a aj v ženskom rode", ktorí
nepoznajú a nevedia nájsť a obuť rovnaké páry topánok, čiže žabky.
Ďalšia vec, že tu vôbec nenosíme ponožky a pančucháče, čo je výhodou,
nedá sa ani zašpiniť ani roztrhať a ani štopkať. Keďže sme tu příliš
dlho nadýchaní do teplého balijského vzduchu, ide do krvného obehu
prúd balijskej krvi a do srdca sa premení z pracovitej na lenivú
pumpu, to znamená, že sme naozaj leniví a tak nosíme veci do práčovne,
kde ich operú, vysušia aj vyžehlia najmenej do dvoch dní. Hoci je to
na indonézske pomery drahé, pre dvoch ľudí to vychádza na dva týždne
do sto korún za všetko, čo bolo v špinavej. V každom rohu ulíc sú samé
práčovne, čo je skutočne pre Európana za pečiatku včielky. Vedia to do
čistička oprať okrem oblečení ruksaky a kabelky z tvrdej textílie.

 Táto zvláštna klíma i usporiadanie kúpelne si vyžaduje celkom iný
prístup k hygiene. Keď idem na záchod, tak si okrem rúk umyjem aj
nohy, niekedy sa umyjem celá, lebo aj tak som mokrá ako samička myši.
Umývam si ruky vždy pred jedlom a hneď po jedle riadnu sprchu, lebo je
také štipľavé, lebo nenavyknutý človek sa pri miestnych čili omáčkach
poriadne vypotí. A tak sa tu sprchujeme trikrát za deň, výnimočne aj
päťkrát, aby sa nám lepšie poslúchal rozum a zmenil z dlhých káblov na
krátke... Spomínam si na zvláštny moment, keď som objavila v chladničke
prázdnu šálku, ktoré som ani nechápala, čo to má byť, keď Miťo všade v
celom dome hľadal tú istú šálku. To bola presne tá šálka, čo bola v
chladničke. A o mne som tu väčšie motovidlo pri obyčajnej komunikácii
s Miťom a s domácimi.

 ...aj emócie sa tu správa inak, keď máme v pľúcových bunkách balijský
kyslík. Sú náročné pre vykonanie vyšších dobrých skutkov, pre väčšiu
úctu s prepojením prírodných elementov a ukazovanie svojho
patrionalizmu. Je to podobné správanie ako u Francúzov, čiže v pojmoch
"sloboda, nezávislosť a bratstvo". Platí aj v správaní u zvierat,
vedia byť ako človekom. Zachránili sme 8 kuriatok, ktoré skočili do
jamy určené do bioodpadu za mamou sliepkou a hore nevedeli doletieť a
poprechádzať do nášho trávnika zase za mamou. Po stenách domu pobehajú
jašterice rôznych veľkostí, max. cca 25 cm a min 3cm za korisť hmyzov
a okolo svetiel lietajú netopiere. Aj vraj majú jašterice svojský
jazyk kriku. Hm, to vyzerá ako bývanie u balijského Dracula. Dokonca
jedna mi zobrala gumičku do vlasov a sa s nimi pocvičila kmitaním
hlavou ako na gymnastických kruhoch. Jednému známemu darmasiswy zrazil
na motorke mačku, ktorá tam aj uhasila nešťastne svoj život. Ten musel
nešťastne zmeniť svoje bývanie, lebo priateľky tej zosnulej mačky
dodali takú človečiu silu pomsty, neustále si robili zle a narobili si
častejšie neporiadok zo svojich zadkov v jeho dome.

 Ďalší červený bod je tu ešte raz pre lenivých, v tunajšej klíme sa dá
bez problémov schudnúť a to dokonca bez pohybu a tvrdej životospráve.
Stačí zúčastniť sa na samých príjemných rajských procedúr regenerácií
-masáže. Majú dlhý zoznam takých služieb, ktoré sa nedá odolať. Alebo
aj obliecť do miestnej tradičnej módy, tzv. do sarongu, nesmierne
dlhá zástera okolo pása. Nedá sa zistiť, či sa vytučniel, lebo ak
opášeš nemôžeš zistiť, koľko pribral. Je to výborný typ druhu sukní,
nemôže byť nikdy úzka. Nedá sa tu normálne rozum racionalizovať na
svoje kilogramy v tele.

 Plus platí, že my tu skoro dlho sme nepodnikli poriadnu chôdzu po
európsky, všade sa frčí na motorkách a aj na chodníkoch a sme takí
chudí, až nechápeme, aké je to tu užasné byť lenivým a všetko sa dá tu
dosiahnúť bez akejkoľvek pracovitosti a tvrdej disciplíny. Asi preto
sme využili trik od domácich nádherne do slniečka usmievať. Aj
usmievať sa v kritických situáciach, že sa nám pokazilo pekne po radu
motorku, mobil a fotoaparát z dôvodu zvýšenej vlhkosti v období mokra,
čo je už limit pre elektrotechniky. Teraz už viac slniečko svieti
pekne po radu je opravená motorka, potom...
... aj mobil a ďalej foták. Dúfajme!

 Barb