Posunuli o jeden deň skôr s otvorením vernisáže, ako sme to dozvedeli
pred 4 dňami. Bolo to 23. júla o 10 hodine.
V hlave mi víria priebeh spomienkových okamihov, ako to všetko
prebehlo a ani jeden po otvorení výstavy neviem sa z toho dostať z
kože do normálu. Možno už včera o nás premietali v televízií  (však tu
žijeme bez televízie) a už novinári dali zalarmovať článok do tlače.
Spôsob prípravy a inštalácie v Indonézii odrazilo sa vyšším poznaním
ukážky stupni logiky, organizovania, mentality a temperamentu. By som
vám jednoducho charakterizovala, aké to bolo nesmierne šialené a večný
zápas kontroly so časom kvôli stíhaniu nekonečnej práci wayangu,  za
kopu šťastia pre zopár nečakaných nápomocných 2 ľudí, ktorí pomohli s
prípravou inštalácie v dosť veľkej miestnosti a za úžasný vysoký výkon
manageru v Milanovej logike za nesmierne krátky čas dokončiť
inštaláciu. Obraz wayangu bol zarámovaný hodinu pred vernisážom.
Pripomínal mi ako boj o holý život, no však nebolo až také ružové s
toľkými nedorozumeniami zložitej komunikácie manageru a na vnímanie
štýlu. Proste nedokážem všetko naraz vstrebávať na emocionálne
prejavy, iba som sa sústredila činom do reality, aby bolo dokončené.
Otvorili výstavu v netradičnom štýle v mojom vnímaní. Indonézania majú
v povahe robiť v emocionálnom a vo  veľkolepom štýle. Veľmi dobre sa
vyznajú vo všetkých prejavoch umenia, ale akosi evolučným vývojom
nenarástli bunky logiky a postupného poriadku organizovania a
manageru, robia na poslednú chvíľku, ale predtým sme mali informáciu,
že bude výstava a dlho sa nevedelo, v akom termíne to bude. Nad tým
sme museli niekoľkokrát prehadzovať termíny odchodu na Slovensko.
Otváral výstavu rektor a podpísal do veľkého bieleho plátna a postupne
si všetci najprv z vyššieho postavenia školy a na konci študenti
podpisovali, tiež s Milanom sme podpisovali tesne po rektora, akože
dôležitý bod toho otvorenia tej výstavy. Zvláštne mi bolo, že pršalo,
keďže tu máme stále krásne počasie, sem-tam si zaprší pre osvieženie.
Na našu obrovskú radosť sa na mojej miestnosti sa zaplnilo veľa ľudí a
podávali nám znaky, ako sa nám vydarila. No prekvapilo ma to, že ani
neboli náznaky kritiky, na akom som zvyknutá v bývalej VŠVU.
Postupne si uvidíte galériu mojich tvorieb.
Prajem vám príjemné zážitky pri prehliadke mojej tvorby.
Barb

 http://picasaweb.google.com/barbpaul/KralovskaVystavaNaBali