No akosi nerada vyjadrujem, ako chodíme do školy. Občas sa nám zakrúti
hlava, čo sa deje a čo spravili pre nás ako darmasiswov, ktorí si
nevybrali zameranie tanca a gamelanu. Oni majú svojho anglicky
hovoriaceho učiteľa a navzájom si SMSkujú, ako so začatím vyúčby.
Či sa navzájom na niečom dohodli profesori z vyššej funkcie rektorátu
a s organizátormi projektu pre štipendistov Darmasiswy, inak sme
dostali do uší zmiešaných rečí, prečo robíme spolu na vyučovaní s
indonézskymi študentami. Organizátori ani nám raz nepredstavili
svojich učiteľov a so systémom fungovania školy. A ešte je to nefér,
mnohí učitelia nevedia viac po anglicky a dozvedeli sme, že si iní
učitelia na súkromné hodiny pýtajú neveľkú sumu odmeny od nás. Žiaľ sa
to ani nedarí udržať mať stály mešec peňazí, ktorú využijeme za
mesiac. Tak sme sa dohodli s Miťom, že to nemá zmysel robiť narýchlo
spečatiť dohodu s výberom vyučovaní, keď nepoznáme učiteľov a spôsob
kvality vyúčby.
Preto na začiatku som chodila tancovať, aby som niečo zacítila so
spoznávaním praxe balijského čara a hlavne pre pocit, že mám školu,
ktorú mi tak veľmi chýba. Som typ, že mi vyhovuje drezúra, aby som
mohla naučiť v niečom, čo si želám. Predsa bez učenia a práce sa nedá
ušľachtiť krásu vyššieho vzdelania v duši a radosti z postupných
výsledkov mojich nových balijských čarov.
Aj tak tu spoznávam teórie profikov vnímania umenia, ktorú som ani
nestihla vstrebávať do hlavy počas stúdia na vysokej škole. No ešte u
mňa stále platí s veľkým vykričníkom, že ani neuznávam a ani nebudem
teoretikov umenia, ktorí ani neprešli do štádia vývoja vo svojej
tvorbe, o akom rozprávajú druhým pre kritiku. Rozprávajú sa a nesnažia
sa ani neuvedomiť na možnosti praktického limitu uviesť praxe
študentom pre nápravu obrazov, obrazný príklad: perfektne nakresliť
ceruzkou kvetinu z pohľadu naturalistického zobrazenia v rozmeroch
papiera 6 x 6 cm za čas 1 a pol hodinky a na rozdiel skicovania tej
istej kvetinky za pár minút, bude odidve vyzerať inak a profi iba sa
sústredia do kritiky na skicovanú kvetinu, ako by som mala nakresliť
naturalisticky za 1 a pol hodiny. Ako to vyzerá s profmi, len si
cibria svoje rečové majstrovstvo kritiky. Neuvedomujúcich študentov
môžu sa veľmi oslabiť svoju prirodzenú kreativitu, čo je mi do plaču s
pohľadmi obrazov mnohých nájdených umelcov Balijčanov. Farebne
hmýracich balijských tradičných tanečníkov tu namaľujú nesmierne v
tragických smutných farieb a snažia sa až príliš dodať podľa
západného vplyvu, čo je smiešne na môj vkus. Škoda je nepraktickosť
myslenia mnohých učiteľov.
Dostala som také komentáre od profesorov, keď som namaľovala prvý
obraz balijských tanečníkov. Vôbec sa nezaujímali o farbách, iba sa
teoreticky hovorili, že sa má maľovať z vlastných pocitov. Pripadalo
mi to smiešne, ako by som vôbec nemaľovala bez pocitu. To by sa nedalo
harmonicky spájať farby. Niektoré boli aj zaujímavé komentáre,
väčšinou z anatomického nedostatku kvôli naschválneho zapojenia
kompozície. Skúsila som aj namaľovať druhý obraz s pridaním zopármi
komentármi z prvého obrazu. Zaujímavosťou je zo spätnej väzby
darmasiswov, s prvým obrazom, vyzerá omnoho lepšie ako druhý. Je
viacej prirodzenejší, ako som akosi stratila vlastnú kreativitu. To
nie je správne, takto nesmiem uberať, len si niečo prijmem do profikov
a zostať omnoho viac v sebe pánom vlastnej kreativite. Uvidím, ako to
pôjde ďalej, aj tak ma to viac láka maľovať.
Ledva sa mi akosi darí udržať nervy v pohodičke...kedy dostanem istotu
s predmetmi. Nakoniec som musela vzdať aj tance, keď som prihlásila na
monumentálnu maľbu a v poslednom čase sa mi zdali tance príšerne
ťažké udržať s tempom profíkov talentu v tanci darmasiswov. A aj v
najhoršom som zmeškala veľa hodín, keď som bola chorá po radu Miťa.
Ale aj tak je to horšie udržať tempo spoločne s Balijčanmi. Oni vôbec
nepotrebujú mať pri učení stôl a stoličku s lampou. Len ako im darí v
bohémskej polohe perfektne nakresliť ornamenty a pritom ani nepokrčiť
papier a nelámať si hlavu nad logikou systému vzorov narovnako
lietajúcich ornamentov. Na rozdiel oproti im je to horor s našou
energiou.
:-) to si ani neviem predstaviť s tou pikoškou v myslení, keby som
žila s Balijčanom a ako by prežil v kožušine v tuhej zime na
lyžovačke.
Hehe Miťo si aj tak si všimol, ako hádžem odpadky ovocia do zelene ako
Balijčania. V záhradke sú dve do stehna hlboké jamy pre chody
organických odpadkov.
Barb