všetkým, ktorí dostali pozvanie na koncert zboru "Parahyangan Catholic University Choir" a *nepodarilo* sa im prísť... koncert bol úžasný, bol čarovne farebný, hudobne aj vizuálne. Spievali naozaj veľmi veľmi čisto (ehm ehm, povedal Miťo)* a celé vystúpenie som sa musel tak trochu hanbiť, keď som si predstavil 30 drevených trúkov zvaných Chorus Salvatoris, ako sa niekedy hrajú na oltárne sviece a majú veľké ťažkosti naučiť sa jeden spoločný úklon.

Fotky toho asi veľa nenapovedia, tuto by sa naozaj zišlo skôr video, ale prijmite ich aspoň ako inšpiráciu do nekonečnej debaty o našich kravatách a šatkách. Bolo by veľmi zaujímavé vidieť ich koncert v chráme - kto vie, možno na to budem mať príležitosť keď budem tam. Tak potom spravím vlastné fotky, tieto sú z webovej stránky Indonézskej ambasády v Bratislave (www.indonesia.sk)

* Nedá mi nespomenúť jeden citát istej nemenovanej osôbky počas súťaže na plese: "Miťo je hluchý, Barbora nepočuje - ideálny tanečný pár"

A spectacular performance of Parahyangan Catholic University Choir in Bratislava in a humble setting of national broadcast small studio brought explosion of music, colors and never tiring choreography. Indonesians have passion for music, dance and everything technicolor in the bottom of their hearts. Pictures by Indonesian Embassy in Bratislava.