Tento príspevok je jedným z tých, ktoré vznikli ešte na papieri a ktoré sa napokon aj s celým zošitom záhadne stratili, takže pokus písať priebežne aj bez počítača a internetu nevyšiel. Už sme v Indonézii skoro dva týždne a okrem toho, že sme stratili zošiť, sme zažili aj všeličo iné... no, skúsime to dohnať, lebo žiadosti o správy k nám prichádzajú čoraz naliehavejšie. Nie je to však také jednoduché, lebo raz napísané akoby sa z hlavy už navždy z hlavy vytratilo...

Tesne pred odletom som spravil jedno zo svojich múdrejších rozhodnutí a zavolal som do agentúry, by sme si radi k našim letenkám objednali vegetariánske jedlo. Za pár sekúnd bolo všetko vybavené a tak sme sa nielen vyhli tomu, že by sme museli jesť tri krát za 24 hodín kura, ale zabezpečili sme si výnimočné postavenie v celej kabíne. Tesne po štarte za nami pribehla letuška a pýtala sa, či sme to naozaj my, čo si dáme na pitie a hoci asi doteraz nepochopila, kto z nás je Milan a kto Barbora (Milan je totiž v Číne výsostne ženské meno), jedlo sme dostali o 10 minút skôr ako ktokoľvek iný a vždy bolo vynikajúce. Okrem toho mi nemohla uniknúť taká „drobnosť", že na rozdiel od mäsožrútov sme k jedlu dostali nerezový príbor. Prekvapilo ma, že na celé oddelenie v JumboJete takto roznášali tak 4-5 vegetariánskych, vegánskych či onakvejších porcií. Ak sa chystáte za nami a vydržíte 24 hodín bez  mäsa, nechajte si poradiť. Okrem toho, tajne som dúfal, že ľahšie jedlo pomôže lepšie sa vysporiadať s časovým posunom. Táto teória sa však nepotvrdila, dospávali sme ho ešte dva dni.

Barb jedlu v šikovne usporiadaných hranatých miskách spočiatku neverila a stále sa ma pýtala kde vyrástol melón, ktorý sme mali ako jeden zo zákuskov, a či nebol polievaný závadnou vodou. Naozaj som netušil, odkiaľ pochádza melón, ktorý sme jedli na palube lietadla medzi Viedňou, Abu Dhabí či Taipeiom... Táto opatrnosť jej vydržala ešte jeden deň po príchode, ale potom sa už našťastie zábrany stratili – neviem totiž, čo by sme tu inak jedli a pili :-) Majú tu vynikajúce džúsy z čerstvého ovocia a na rozdiel do Auparku (70-130), stoja od 10 do 25 korún. Príďte ochutnať, vďačne vás pozveme!

Miťo