Takže mám aj dobrú správu, bola som včera druhý raz na hodinu tanca. Mám z toho svalovicu rúk a nôh. Profesorka mi hovorila, že to bude o čosi trvať dlhšie, kým si napravím všetky chyby tanca, lebo som navyknutá na brušný tanec a všetky pohyby sú rozdielne a ma iné vyžarovanie- na brušnom tanci si ako labuť a páv –jemná, krehká a zraniteľná a na balijskom tanci vyžaruje zvnútra ako silná žena na pevných nohách, plná energie.  Je tam mnoho pohybu s prácou sedacieho svalu a viac nakláňať nohy do polosediačky a viac nakláňať na špičkách, veľká práca s hlavou, skôr mi to pripomína na lekciu kreslenia anatómie portrétu u maliara Ivana Pavleho, kde ma vštepoval do hlavy teórie o osi hlavy, ďalej s krkom do pravého uhla s hlavou a s pohybmi očami, no žiaľ pre mňa nie je až také jednoduché, aby som toľko nežmurkovala a viac mať uhľadený pohľad do stredu, kým sa sa nejde do pohybu hlavy doprava alebo doľava a proste ešte raz nežmurknúť, iba klesnúť viečka ako náhradu úplného žmurkania. Ruky musia byť do tvaru 90 až 120 stupňov a stále byť rovnomerne nahor ku pleciam a postupne dosť pevne rytmicky a dynamicky, nie ako na balete, nakláňať s lakťami spolu s rukami a kmitať prstami, palec schovať nabok do dlaní. Pás a boky absolútne nič nekmitá do vlniek, iba sa viac tlačí do ťažiska. Raz pohnúť bokmi doľava a doprava, nohy do tvaru V.
Zaujal ma dojímavý moment, keď sme s Miťom vstúpili do indického kultúrneho centra, iným vyžarovaním indickej mentality ako u Indonézanov, sú viac pedantnejší, poriadkumilovnejší a viac racionálne, ale aj so srdcom zahľadení. Pri úradovaní a pri získavaní infošiek berú dosť vážne. Bola som sa pozrieť s kamoškou Luciou z Mexika na lekciu klasického indického tanca. Zarazilo ma lektorky priameho vyžarovania až prísneho pohľadu a veľkého tanečného talentu exotickej Lucie.  Tá lektorka je  No. 1 pravá žena z Indie. Skoro som ani nevedela zakryť ústa pri pohľadu tancovania, fascinujúceho energetického rytmu hudby a zvláštneho indického jazyka. Najprv sa hrajú s prstami a hovoria, ako sa volajú druhy pohybov prstov. Skúste aspoň prečítať indické názvy prstov, ktoré je pre nás nesmierne ťažko zapamätateľné:  pathaakah (po anglicky flag), thripathaakah (flag in the parts), arDhapathaakah (half flag), karthareemukkah (scissor face), mayoorah (peacock), arDhachandhrahsaljia (half moon). Je potrebné vedieť perfektne názvy druhy pohybu prstov, ktoré sa využívajú do tanca spoločne do harmónie tanca s telom. Všimla som si, ako viac využívajú pohyby rúk ako prejav tanečného jazyka svojho každého pohybu. Je to náročné, pri tancovaní treba aj zapamätať pohyby v nezvyčajnej polohe, do rôzneho uhla naklánaní nôh, rúk, prstov, tela a hlavy a aj pohyb očí a vedieť povedať na názov pohybu. Potom lektorka nam dala indické  texty, aby sme to naučili. Spoločne sme to prečítali a ani neviem koľkokrát sme drezúrne znova opakovali text, aspoň jeden riadok som už dokázala naspamäť. Zaslúži si tá lektorka tanca obdiv, ako vie zo seba podať druhým iskrivú energiu drezúry, aby sa Európania niečo naučili. Na konci čítania textu sa mi poľavilo, keď lektorka sa usmievala, že je koniec hodiny.  No, žiaľ som cítila vo vnútri, že to pre mňa nemá zmysel prihlásiť na kurz indického tanca. Som tu, aby som sa viac rozvíjala výtvarné umenie a nie  tanec.