Óm swastyastu, skutočne Balijčania veľmi radi oslavujú a skoro v
každom kúte hinduistických chrámov sa konajú slávnosti, ktoré sa ani
nedá stotožniť s podobou našej viery- katolíkov. U nás je taká
väčšina, že málo chodia do kostola a tu mnohí večne usmievajúci
Balijčania, nevšímajúcich si so časom povinného otvárania a zatvárania
obchodíkov a kancelárií, aby mohli zúčastniť na svojich slávnostiach v
chrámoch. Všade sa vyparádia, v exteriéroch a v interiéroch chrámov, s
aranžovanými banánovými listami a obalujú si rúcha látok, krásnych
farieb podkladom ornamentov zlatej farby, svoje sošky. Aj svojich
detí, batolat. Muži so tradičnou ozdobou na hlave udangom, a ženy si
oblečú do tradičných oblečení a pomaľujú si make-up a la exoticky. Tie
ženy, ktoré sú skôr ako učastníci tých slávností maľujú prirodzene,
ale pomaľované tanečnice to vás uchvátia do extázie vnímania umenia
vizáštva (ani neviem poriadne, ako sa to píše správne, so zameraním,
kde robia make-up). Hustý a hrubý, ale čisto perfektný make-up púder,
ostro hrubé čierne linky na očí , potom si nanesú odtiene,
ultramarínovú modrú, ďalej ružovú a na niektorých druhoch slávností aj
pridávajú žltú farbu, krikľavo červeno-ružové ústa, no tu môžu
konkurovať s krásou farby na ústa s Parížankami. Na stred čela si
dávajú umelý kamienok a na tom si zvýraznia do tvaru kvapky iskierky
striebornou farbou. Občas si tu pomaľujú aj na ulici, takže skoro
každý uvidí, ako maľujú Balijčanky na slávnosti. K účesom nechýbajú
ani príčesky. Ozdobia si s kvetinkami alebo s korunkou. Obliekajú sa
do bielych bavlnených vyšívaných blúzkov, ale to v prvom rade záleží
od druh slávností, na niektorých aj farebné blúzky alebo živôtky s
háčkovanými vzormi kvetov a ornamentov ,s dlhým rukávom a pod ním
korzet. Dole si obaľujú ako dlhé sukne do batikovaných látok, uviažu
si špeciálne proti popadaniu látky, a na konci okolo pása si dajú
šerpy.
Počas prechádzania ceremoniálu nosia na hlave obetné taniere. Vyzerajú
pompézne s aranžovaním tanierov. Do stredu taniera je tyčka s dlhými
pichliačmi, po rade si pridávajú podľa farieb a veľkostí plodín,
najprv mangá, mandarinky, ananásy, hadie ovocie, jablká a ryžové
koláče. Počuli sme o tom, že po skončení si to sami zjedia.:-) Pri
pohľade na tých tanierov mi tečú sliny, že by som dala ihneď do
chrumkania. Tie ceremoniály vyzerajú na náš pohľad abnormálne
nádherné, všade hmýriacie rôzne farby v štýle fauvizmu, bohatý zmysel
ornametizmu a rôznej cheografie chodenia a tanca. Skratka Balijčania
sú skutoční umelci vo všetkom aj dokonca sa vyznajú „Charpie diem".
Bali je akési Francúzsko pre Európanov a mesto Ubud je ako mesto
Paríž. Obidve majú svojský štýl odlišnej kultúry na vysokej úrovni.
Raz sme s Miťom využili chvíľku na slávnostiach v chráme, ktorú sme
dostali pozvanie od Tuniky a bolo pod podmienkou, že si máme obliecť
ako balijčania. Mali sme už dávno nakupené skvostné balijské látky a
blúzky, ktorú sme nakúpili spoločne so susedmi toho domu na trhu Jl.
Sulawesi a u jednej krajčírky. Premenili sme na Balijčanov, ale aj tak
sme kontrastovali s bielou pokožkou a s tvarmi proporcií a črtov tela
a jasne s mojimi modrými očami. Vhupli sme si medzi hlúčikmi kopou
ľudí cestou do otvoreného chrámu. Ako my kresťania, navyknutí dogmami,
nesmierne sa to kontrastovalo s atmosférou balijských ľudí. Prekvapila
ma úplne príjemne uvoľnená atmosféra, ženy si mohli navzájom tichúčko
temperamentne pokecať a sem- tam na voľnom mieste, kde sa odohravalo
divadlo božstva, pobehali a šantili deti. A prijali našich darmasistov
ako seberovných bez rozdielu, že máme inú vieru a dokonca sme dostali
akési balijské prijímanie- očistenie posvätnou vodou a ryže. To sa ani
nedá opísať na tú krásu vo vnútri, ktoré som tam vychutnala. Mohli sme
si fotiť a filmovať, koľko chceli a ešte od nich veľkorysejšie po
skončení časti tej slávnosti sme dostali ako všetkým večere nasi
campur (druh indonézskeho jedla, základom je biela ryža a s kopou
zmesov všetkého trošiška mäska, rybky, krevety, zelinku-surovú
uhorku, dusenú fazuľu s mrkvou, pečené tofu syr a samozrejme navždy s
omáčkou pravej chilli-papričky ) zabalené do tanierika vyrobených z
banánových listov.
Súčasťou tých slávnosti sú aj rituály tranzov, ktorú Miťo neskôr v
noci videl na vlastné oči. Dúfam, že o tom prezradí pre viac
odvážnejších.
Najviac sa mi zaspôsobil koncert gamelan u, má fascinujúce zvuky pri
búchaní do kovových vodorovných tyčí a aj do zvislých kruhov. Keď
búchajú za 1 sekundu a rozkmitá sa to do približných takých 5 rôznych
frekvencií zvukov. Neváhala som využiť, zo zvedavosti vyskúšať hodinu
gamelangu s darmasisvami. Išlo mi to celkom dobre, väčšinou som
odhadla zrakom pozorovať inštiktívne podľa rytmu a počtu voľna pri
nebúchaní kladiviek do tyčí a nie až tak do uší a do vibrácií tela,
lebo pri nebúchaní kladivka sa to rozkmitá do iných zvukov.
Ešte sme aj využili slávnosť pri Ubude, bola to časť posledného
programu slávnosti, koncert gamelangu a predstavenie balijského tanca.
V tomto mieste sme si vycibrili vnímanie limitu balijského tradičného
tanca a neskôr v inom čase a na inom mieste vo festivale sa odohrávalo
predstavenie pomiešaniny balijského a javánskeho tanca, ktoré až tak
sa mi nepáčilo. Príliš až príliš pompézne sa väčšinou stratí efekt
krásy. Nepáči sa mi vôbec vkus moslimských Javáncov na rozdiel
Balijčanov, takí sú do toho všetkého do opachy pompéznosti, až sa
stratí rovnováha vyvážanej krásy. Ale uznávam umenie Javáncov pre
zmysel ornamentalizmu a spôsob teórie farieb. No, hlavne, nepoznám až
tak moc dobre ich umenie Javáncov. Čím som tu dlhšie, tým sa mi darí
viac postrehnúť vnímanie, či je to javánske alebo balijské.
Hihi, padlo mi do hlavy, ako v jednom slnečnom ráne sme sa snažili
prísť konečne načas na pláž na jógu. Jazdy hlučného frčenia našej
motorky sme museli v polovici cesty stíchnuť z dôvodu ceremoniálneho
náplavu ľudí na hlavnej ceste. Druhú polovicu cesty sme prešli pešo a
na hlavách prilby spoločne do ceremoniálu. Trvalo to nekonečne pomaly
a s Miťom sme sa zabávali, ako Balijčania vôbec nepoznajú hodinky a vo
všelijakých časoch sa konajú slávnosti a dokonca deti nemusia chodiť
pravidelne do školy. No žiaľ na jógu sme tak prišli, kde sa práve
skončila hodinka cvičenia.  Tu máme také dni, že ani nemá vôbec
zmysel plánovať do diáru, čo budeme robiť zajtra. Namiesto plánovania
sa dejú hocičo iné. Na druhej strane je to aj tak pre vnímanie iných
okrem domácich nesmierne náročné, ledva sa snažím udržať nervy v
pohode, keď sa tu inak prebieha.
Je to aj postrehom, prečo domácich Balijčanov nechcú prijať do
zamestnania do turistických centier, lebo sú poriadkumilovnejší s
účasťou balijských slávností ako byť v robote a sedieť v kancelárii 8
hodín denne podľa zákonníka práce. Sú aj zopár Balijčanov, vychovaných
európskej normy, majú zdravú disciplínu s organizovaním času v práci a
s účasťou slávnosti. Mnohí pracujú na voľnej nohe a majú vlastné malé
a súkromné podnikanie alebo prácu na ryžových poliach a na farmách.
Nie sú až takí bohatí, ale vo vnútri majú veľké bohatstvo, dar byť
vlastným umelcom svojho života. Nie všetci Balijčania dostanú šťastie
cestovať do sveta.

Predstavte si, na Bali majú svojskú vieru a vyznávajú 5 mil.
Balijčanov a celá Indonézia je moslimská, má cca 195 mil. počet
obyvateľov. Zaslúžia si obdiv zo sveta, ako im darí udržiavať svojskú
vieru a koľko ľudí zo sveta sem radi prídu.

Barb