Bahasa Indonesia

Ahojte :-),

spomínam na ten zvláštny moment, v skutočnosti nie som až taká moc poverčivá na horoskopy a na správanie ľudí, že niečo cítia s budúcnosťou. Ale verím na niečo a spolieham aj vlastnou intuíciou a pozorovať s otvorenými očami, čo bude ďalej...existujú aj také záhadky osudu, ktoré musím zabrzdiť a ísť dozadu, aby som napravila chyby a splniť dajaké skutky ...ešte predtým som nemala výsledky štipendia z indonézskeho veľvyslanectva, náhodou som bola na návšteve u kamarátky, ktorú už poznám od detstva. Skoro 10 rokov sme ani nevideli. Dosť som sa čudovala, prečo predtým sa vôbec neozvala a ani nenapísala mail, keď som jej dala vizitku. Ozvala sa až, keď som bola v televízii v Klube nepočujúcich. No to je naozaj sranda, že treba propagovať a medializovať, aby sa ozvali moji priatelia z detstva, keď som v takej  po izolácii s tvrdým štúdiom školy a tvrdej práce s vycibrením komunikácie s počujúcimi ľudmi, že nemám ani od nich kontakty. V osudnej chvíli sme sa stretli a bavili sme sa o plánoch, čo budem robiť ďalej. Počas rozprávania o tej tematike som dostala vo vnútri akýsi výkrik, aby som povedala kamoške o mojej budúcnosti, inak som taká, že mám zamknuté ústa druhým o plánoch. No, načo by som mala hovoriť svetu o plánoch, keď to niečo nevyjde. To bol teda ten moment, že obidve nikdy neboli v Indonézii a zrazu jej mamina mi dala pre istotu knižku - učebnicu o jazyku indonézštiny "Bahasa Indonesia" od autora Miroslava Oplta, z roku 1960. Je to moc stará knižka, div, že jej užasná mama so silným inštiktom nevyhodila knižku a dokonca musela bojovať, aby to moja kamoška nevyhodila knižku do zberu.

(vidím, že nie som jediná pre mnohých-  mladých, ktorí bojujú so skládkami haraburdov pre prípad horšej budúcnosti u každej slovenskej domácnosti staršej generácie. Pre pomyslenie by sa oplatilo s rešpektovaním predošlej staršej generácie, keď nemali veľké možnosti využitia príležitostí so životom, ako my mladí -veľa cestovať a nakúpiť bez prekážok dajaký výrobok a bez obáv myslieť ďalej v obchodoch, či dostaneme kúpiť výrobky. Jedine by sa dalo postúpiť k odstráneniu haraburdov so zmenou správania mladých- láskavého prístupu a priamej komunikácie so staršími a dozretiu času pre zmenu myslenia starších. Starší a mladí môžu mať pravdu.)

Dlhý čas zostala tá knižka odložená v polici, pripravená, tak, keby som náhodou nedostala štipendium, pekne jej to vrátim.
Teraz som v opaku - v perlivom čase s chystaním balenia na Bali, a čoraz viac vážim na ten záchranný moment pred jazykovou bariérou  kamošky Katky Chovanovej a jej maminy.:-)
Tieto príručky o indonéžštine spojené so slovenčinou nie je tu dostať kúpiť. Sem -tam dá sa kúpiť v češtine. Viac by to pomohlo, keby som vedela perfektne po anglicky, nebol by problém zohnať indonézske príručky.

Ešte zopár stručných viet o jazyku indonézštiny:
Indonézština je moc mladý a ľahký jazyk oproti slovenčine, píše sa fonetickou latinkou, má 28 hláskov: a b ch d dj e é f g h i j k l m n ng nj o p r s sj tj u w z.  Je prevzaté z malajštiny, kde sa spoločne dorozumievali s viacerými dialektami od západu ostrova Madagaskaru, od severu ostrova Tchaj-wanu, do východu Veľkonočných ostrovov a do juhu Nového Zelándu. Predtým písali arabským písmom.
Pred 500 rokmi sa zmenila politická situácia s krvavými nepokojmi o nadvládu Európanov, Indonézia bola najprv pod rukou Portugalcov a neskôr vytlačili Holanďania. Nasilu sa zničilo všetko pôvodne aj reč a písmo a pomenovali kolóniu  "Holandskú východnú Indiu". Od roku 1945 po pádu nadvlády Holanďanov Indonézčania hrdo rozprávajú s novým jazykom a píšu latinkou.
Dá sa pomerne ľahko naučiť tento jazyk. Skoro nič sa neskloňuje. Nepoznajú slovesá v minulom čase a ani v budúcom čase. Hovorí sa v prítomnom čase a doplnia sa so slovom, kde sa dozvedia v akom čase sa to prebiehalo. Číta sa a píše sa ako v slovenčine s mierne kríženou maďarčinou, (to nám povedala Zuzka :-).

Viac sa dozvediem, keď sa s Miťom prihlásime na kurz indonézštiny.

Gadis Barb (gadis= dievča :-)