Azda to je náš posledný príspevok. Ako štipendium Darmasiswy pre zameranie batiky bolo to na úrovni pod nulou, (ani doteraz neviem nájsť dôvod, či je chybou školy alebo ministerstva školstva zamerané pre štúdium zahraničných študentov z Jakarty), ale dokázali sme toto prekročiť skúsenosti a cibriť zručnosti umenia batiky pomocou súkromných hodín v manufaktúrach batiky alebo od nápomocných študentov. Všeobecne to vnímame, ako domáci si nesmierne strážia tajomstvá obsahu materiálov pre prácu batiky. Tvrdia, že nikde  vo svete materiály nevydržia v iných podmienkach, ako je tu- teplo a vlhko.
Mnohí laikovia, ktorí si myslia nad pojmom batiky, akože farbenie oblečení ako nosia hipísovia.  Sú aj rôzne druhy prejavov zobrazenia batiky, od vnímania hipísov až do vysokej úrovni vnímania z inšpirácie z motívov kolonistov, silne a uchvatne preštylizované tvary ornamentov do logického labyrinta a ďaľšie aj motívy prírody, ktoré sa pri zobrazení batiky odrážajú „výtvarné“ myšlienky hlbokej lásky k prírode a silnej úcty k stvoreniu kozmosu.

Aké sú tu druhy techník práce batiky? Podarilo sa mi časom preskákať na jednom mieste na inom mieste preskúšať rôzne techniky:

• Pokričením látky do namáčania farby sa zmenia na fľaky na rôznych miestach.
• Nanášanie vosku, vytváranie základných obrysových tvarov z vosku s pomôckou tzv. canting (rúčka z bambusu al. z dreva a na spičke má malú medenú misku s rúrkou, kam sa tečie  roztopený vosk do látky).
• Komerčným a rýchlejším prístupom robia pečiatkovanie vzorov kovovej pečiatky, namáča sa tiež s horúcim voskom.

Farbia sa s práškami pigmentov umelých alebo prírodných. Väčšinou si umelo farbia látky, má širšiu škálu odtieňov farieb, nepotrebuje vôbec čas trpezlivosti, kým sa farbia, iba rovno do vedra alebo s jednoduchým valcom a má lepšiu trvanlivosť farby ako u prírodných farieb. Našťastie, že som mala možnosť vidieť s farbením látok prírodných práškov. Viac práce si robí indonézske slnko, časom na slniečku namáčanej látky  určitých odporúčaných práškov a sódy sa zmení na farbu a na konci si robia akúsi alchýmiu práškov a zelatín, aby zafarbená látka bola trvanlivá. Jój spomínam si, ako som sa zľakla, keď na začiatku zo slniečka sa zmenilo na fialovú farbu a zázrakom pomocou alchýmie na želanú zelenú. Však je už teraz málo prírodných farieb, zaberá to veľa času a je už málo flóry vytvoriacich pigmentov pre látky. Sú iba tri základné prírodné farby batiky- ružová, modrá a žltá. Na konci si dávajú von vosk z látok s horúcou, až vriacou vodou.
Existujú aj pravé a nepravé batiky. Na nepravých batikách sú vytlačené vzory iba navrh, ale na spodok nie sú jasno označené vzory, to robia strojom a strojom si farbia.  Darí sa aj v umelých látok, ako je satén, iné slikónové látky.

V pravých batikách je vidieť jasno na obidvoch stranách látky, aj platí to vnímaní nepravidelných tvarov ťahu čiarov. Mimoriadne zruční batikári to vedia spraviť, že to nie je vidieť  na nepravidelnosť.  Záleží od druhy látok. Robia to na prírodných tvrdých až jemných bavlnených a v hodvábných látok.
Na vlastnú prácu batiky som naozaj hrdá a vnímam to s úsmevom, avšak je to ďaleko od zobrazenia batiky vysokej úrovni. Podarilo sa mi v dosť krátkom čase-iba rok, nazbierať toľko zručností a skúseností rôznych techník batík. Na začiatku som tak natrápila nad tajnoskárskym správaním batikárov a mali sme strašne málo informácií, nechala som priebehnúť čas, ako sa to dalo. V jednej chvíli kukania domáceho kina filmu Parfumu mi tak pomohlo nájsť na riešenie o zručností batiky, že jediným riešeným bolo iba pomôcť viac ňuchať vône kvality rôznych voskov na určitý druh látok. To mi bolo v tom vhod, že je treba pri nazbieraní skúseností použiť vlastné všetky zmysly, čo máme dané. Našťastie, že to nebolo neskoro a aj avšak si verím, že to nie je nikdy neskoro pozrieť fotky na moje batiky.:-)

Pravda je taká, že o povrchu mesiaca toho vieme ďaleko viac než o dne
vlastných oceánov. Objavovanie sveta pod hladinou je vstupovanie do
nového vesmíru. Začalo sa to šnorchlovaním - nesmelým nazretím, akoby
cez sklíčko ďalekohľadu, do explózie života plného farieb a
nezvyčajných tvarov korálového útesu. Mala som šťastie, že práve vtedy
panovali úplne ideálne podmienky a voda bola úplne priezračná.

 Zvedavosť ma však hnala ďalej - a najmä hlbšie. Výstroj pre rekreačné
potápanie je oproti kozmonautskej síce jednoduchšia, no na druhej
strane človek nie je úplne izolovaný od prostredia a všetko cíti na
vlastnej koži (aj zzzimu). Úcta nad krásou novej dimenzie, ktorú
ľudstvo začalo objavovať vlastne len nedávno vniesla nový námet do
mojej tvorby.

 Verím, že plátna z modrého vesmíru nadchnú všetkých suchozemcov.

Cesta k vlastnému wayangu bola dlhá. Miestnym študentom trvá štúdium wayangu dva roky a ešte jeden rok treba počítať na dva semestre strávené štúdiom a kreslením ornamentov, ktoré predstavujú základ a úvod k všetkým druhom balijského výtvarného umenia. Stihnúť toto všetko za dva semestre, navyše značne skrátené vyše mesiac dlhým štrajkom a potom nedbalou dochádzkou vyučujúcich bolo veľmi náročné – našťastie sa podarilo získať súkromného učiteľa. Spočiatku si účtoval peniaze, ale keď objavil skutočné zapálenie a talent, začali byť konzultácie zadarmo. Popri štúdiu wayangu som sa nenaučila len novú výtvarnú techniku, ale postupne som získala hlboké vedomosti o balijskom náboženstve, histórii a kultúre. Bolo to veľmi obohacujúce a hlboké – pre toho, kto chce kresliť wayang ani iná cesta neexistuje. Nedá sa to robiť bez toho, aby ste rozumeli tomu, čo kreslíte a čo tým vyjadrujete.

Samotné plátno je len vrchol ľadovca postaveného na množstve skíc i teoretického štúdia. Trvalo to vyše tri mesiace dokončiť len túto jednu maľbu a za ten čas boli základné tvary prekreslené a obkreslené najmenej šesťkrát a farba nanesená v troch až piatich vrstvách. Niektoré vrcholné diela majú až 15 vrstiev farby a trvá roky kým ich dokončia. Naproti tomu cetky pre turistov, ktorých zaujíma len to, akú výhodnú cenu sa im podarí zjednať, nemajú ani tri vrstvy a sú kreslené rýchlym a nepresným ťahom. Turistov a obchodníkov nezaujíma, že umelci sú neraz ochotní predať svoje dielo aj pod cenu farieb a plátna iba preto, že ich rodina nemá práve čo jesť. Sú hrdí na to, ako výhodne nakúpili.

Na obraze je výjav z Rámajány, príbehu ospevujúceho hrdinské činy Rámy, vtelenia boha Višnu, počas jeho nespravodlivého vyhnanstva a pri snahe o záchranu jeho ženy, ktorú uniesol zlý kráľ démonov do svojho sídla na ostrov pokladov (ktorý predtým ukradol) uprostred mora. Na hinduistických eposoch je zaujímavé, že nikto, ani vtelený boh nie je dokonalý a robí ľudské chyby. Ja som svoj obraz nazvala Sítajána – pretože opisuje vytrvalosť, vernosť, pokoru a poslušnosť Rámovej ženy Síty. Verne nasleduje svojho muža z paláca do chudoby a dlhého vyhnanstva uprostred džungle. Tam však podľahne čaru zlatého jeleňa, ktorý je však len premenený démon a poprosí Rámu, aby ho pre ňu ulovil – 1. obraz. Za toto svoje pochybenie zaplatí únosom – príde si pre ňu sám kráľ démonov a na rok ju uväzní na svojom ostrove – 2. obraz. Síta verne čaká a povzbudzuje svojho manžela, ktorý ju po dlhom a namáhavom boji, v ktorom porazí jej únoscu, oslobodí. Miesto zvítania sa však potom zachová chladne a obviní ju z nevery, keďže rok žila v cudzom dome. Rozžialená Síta si nechá navŕšiť pohrebnú hranicu a vstúpi do ohňa – sám Brahma však poprosí boha ohňa, aby jej neublížil a Síta vyjde z plameňov zdravá – 3. obraz. Ráma ju po tejto skúške prijme a žijú spolu, až pokým Síta neotehotnie. Potom sa Ráma dozvie, že medzi ľuďmi sa šíria klebety, že bol k nej veľmi milostivý, keď ju prijal po tom, čo rok žila v inom dome. Ráma chce dať ľuďom príklad spravodlivosti a tehotnú Sítu posiela do vyhnanstva, navyše tak, že ona o tom do poslednej chvíle ani nevie. Jeho brat ju odvedie na miesta, kde predtým žili vo vyhnanstve a nechá ju opustenú na brehu rieky. Našťastie ju nájdu synovia pustovníka Valmíkiho,  ktorý Sítu pozná a prijme ju k sebe – 4. obraz. Síta potom sama vo vyhnanstve vychová dvojčatá, ktoré sa na prahu dospelosti vrátia na kráľovský dvor a zaspievajú Rámovi pieseň o ňom samom – Rámajánu. Ráma si dá zavolať Sítu, ich stretnutie je však krátke – Síta povie, že ak mu vždy bola verná a ak sa nespreneverila ani jedinou myšlienkou, nech ju pohltí matka zem – a tak sa aj vzápätí stane a Síta pred očami smutného Rámu na zlatom tróne zostúpi do zeme.

Tieto posledné časti Rámajány, najmä vyhnanie tehotnej Síty, vôbec nepatria medzi populárne či často zobrazované. Bali je veľmi patriarchálna spoločnosť a má tendenciu idealizovať Rámu, i keď vzor Síty ako vernej manželky si tiež veľmi váži, predsa len nie je až taká dôležitá ako Ráma. Preto nazvať a vystaviť obraz Sítajána bolo odvážne a vyvolalo veľa otázok profesorov – rozhodne si ako „prvý wayang“ predstavovali niečo konvenčnejšie. Preto je na plátne možno trochu nadbytočný (ale technicky mimoriadne podarený) obraz únosu a naopak zatiaľ chýba posledný, piaty obraz v ktorom Síta vstupuje do zeme. Dôležité je ale slovo zatiaľ.

Diskusie o obsahu nakoniec ukončila práve prepracovanosť a vysoká kvalita, s ktorou sa poradilo plátno dokončiť a ktorá sa vyrovnala aj najlepším wayangom zhotoveným na škole. 

Prví balijskí maliari čerpali inšpirácie z tieňového divadla wayang kulit a na svojich plátnach reprodukovali plošné figúrky alebo ilustrovali epizódy z náboženských a historických eposov. Tento štýl sa volá wayang klasik alebo wayang kamasan (podľa dediny, v ktorej sa tento štýl rozvíja). Dodnes veľmi obľúbený a prakticky predpísaný pre všetky náboženské účely.

Najlepšie možno wayang klasik prirovnať k ikonám a ikonopisectvu z východných cirkví. Obrázok vždy vyjadruje príbeh – výjav z epososu Rámajána, alebo ešte častejšie omnoho rozsiahlejšieho diela Mahábharáty (obe patria k základným textom hinduistického učenia). Tiež tu platia presne definované pravidlá – tvar, umiestnenie postáv, oblečenie, šperky, dokonca i tvar úst a očí – to všetko má nie len predpísanú formu, ale súčasne nesie mnoho významov. Tak napríklad o povahe postavy vypovedá aj veľkosť brucha – žiadne, mierne, prevísajúce, gigantické. Nejde o vyjadrenie miery obezity, ale napríklad postava s veľkým bruchom môže znamenať, že človek má komickú povahu a silný zmysel pre (zavše uštipačný) humor. Nejde teda len o delenie na dobrých a zlých – to sa v základnej forme deje tým, či je postava vľavo a díva sa doprava alebo naopak. Sú tu aj dobrí, ktorí sa ale nechajú zviesť a občas paktujú so zlými či zlí, ktorí by zúfalo chceli byť dobrí, ale vždy pri tej snahe niečo spackajú. V zásade dobrá postava môže byť náladová, obhrublá či niekedy až príliš ľahostajná a zasnívaná – oči, ústa, fúzy, brucho, hruď, zuby (zuby sú asi najdôležitejší rozlišovací znak) a samozrejme postoj dokážu vyjadriť aj tie najjemnejšie odtienky ľudskej povahy či momentálnej nálady. Umelec tak dostáva do rúk nie sadu prísnych pravidiel, ale rozsiahle množstvo vyjadrovacích prostriedkov, z ktorých môže vyskladať postavy a situácie presne podľa svojich predstáv.

Samozrejme, že na pochopenie wayangových obrazov treba tieto pravidlá aspoň približne poznať. A možno by ste boli prekvapení, že aj mnoho samotných Balijčanov sa v nich často stráca – príslušnosť ku kaste síce dnes už možno nie je v priamej súvislosti s bohatstvom a spoločenským postavením, ale rozhodne ju možno veľmi jasne vidieť v miere náboženského vzdelania. Brahman vám wayangový obrázok popíše dokonale, ostatní však môžu mať problém aj s identifikáciou základných postáv – nieto ešte s „čítaním“ ich vlastností či aktuálnych zámerov vo vzťahu k zobrazenému deju.

Wayangové obrazy sú plné postáv a deja – nepoužíva sa žiadna farba na zamaľovanie pozadia. Jednoduché pravidlo hovorí, že čím viac postáv a akcie, tým lepší wayang. Všetko treba „zaplniť“. Osoby sú zachytené v trojštvrťovom profile (takže je vždy vidno minimálne dve oči) v strnulom postoji určeného pravidlami a hierarchiou. V mnohom pripomínajú oveľa staršie egyptské reliéfne maľby. Balijčania však na rozdiel od nich nepoužili kameň a keďže vlhké tropické podnebie sa s tradičnými materiálmi vôbec nemazná, najstaršie dochované wayangové maľby nemajú ani 200 rokov. Pôvodne sa používali výlučne prírodné farby (okrová žltá, červená, čierna a biela). Tajomstvo ich výroby sa síce zachovalo, no napríklad rastlinu z ktorej sa vyrábala kvalitná žltá už na Bali nájdete len veľmi ťažko. Holanďania priniesli do wayangu nové farby – zelenú a modrú. Či už prírodné alebo akrylové farby, miešajú sa vždy do tlmených odtieňov, aby obraz získal historický nádych.

Konzervácia či reštaurovanie je na Bali takmer neznámy pojem – oveľa bežnejší postup spočíva v tom, že sa veci nechajú rozpadnúť a potom postavia či vyrobia nanovo. Pre miestnych ľudí to predstavuje prirodzený kolobeh – tradície sa snažia uchovávať v ich živej, nie konzervovanej podobe. To sa týka aj wayangových obrazov (ďalším príkladom je napríklad prepisovanie zvitkov písaných na listoch lontarovej palmy, ktoré majú životnosť približne 50-70 rokov). Najstaršie z nich sa začali objavovať pri výzdobách chrámov a chrámových budov od 17. storočia. Za najstaršiu dochovanú a zároveň najvýznamnejšiu pamiatku sa považuje výzdoba stropu v otvorenom balé – pódiu kráľovského paláca v Klungkungu. Okrem toho, že do nej muselo zatekať, stojí ničím nechránená na rohu najfrekventovanejšej križovatky v meste. V minulosti miesto slúžilo na najdôležitejšie rozhodnutia v oblasti práva – súd sa však odohrával bez prítomnosti obvineného, vodiť zločincov do kráľovského paláca nebolo vo zvyku. Druhou funkciou bolo to, že v ňom princ sedával a díval sa cez križovatku na dievčatá prichádzajúce na trh. Zavše pokynul svojmu pobočníkovi a dievča na niekoľko mesiacov „záhadne zmizlo“, aby sa vzápätí objavilo ako nová manželka a rozšírila kráľovský hárem.

Hoci motív a niektoré z panelov 7 stupňového stropu majú 200 rokov, väčšinu už bolo treba vymeniť. A čím mladšia práca, zhodujú sa odborníci, tým nižšia kvalita – tempo života sa zrýchľuje a ani dnešní majstri už nemajú čas mesiace či roky drepieť nad jediným plátnom – ak chcú jesť. Mali sme možnosť navštíviť žijúcu legendu a najuznávanejšieho umelca z Kamasanu. V malej galérii sme popri hŕstke obrazov našli množstvo medzinárodných ocenení a album plný fotografií z výstav či prezidentských návštev. Dom i dielňa však boli rovnako skromné ako všetky ostatné a samotný umelec ležal v ošumelých šatách a roztrhaných ponožkách (skôr by sa dalo povedať že mal obuté pozošívané diery než ponožky) a na schodíkoch a na priedomí si vyhrieval chorobou zmorené telo. V miske mal hŕstku ryže a v hrnčeku akýsi hustý nápoj. Napriek tomu nás však vo svojom dome s úsmevom privítal a živo sa o nás zaujímal. Spoločnosť mu robili dve staršie ženy, z ktorých jedna nás ochotne previedla galériou a ponúkla vodou a orieškami. Táto návšteva vo mne zanechala veľmi silný dojem a dlho som o nej premýšľala.

V mojom prejave v maľovaní znamená viac techník a námetov to isté, ako
by som spoznala a vedela hovoriť viacerými cudzími jazykmi. Tieto
bábiky wayangu golek sa používajú pri predstavení z ostrova Jávy.
Väčšinou sa pri nich rozprávajú príbehy z doby mocnej Majapahitskej
ríše ktorá prenikla aj na Bali a znamenala reformu hinduizmu, aj keď
to ešte stále bol hinduizmus a nie ako dnes islam.
 
Hoci aj tu televízia a kiná zmenili život aj tých najchudobnejších
ľudí, popularita wayangového divadla je neporovnateľne vyššia ako
bábkové divadlo u nás (viac o wayangu je aj v staršom príspevku o
predstavení na Bali, pozrite si ho). Doteraz tieto bábiky pri hraní
priťahujú vlastne všetkých z dediny či banjaru. Kvalitný bábkar vie
dodať postavám vtip, okrem silného morálneho príbehu, aj wayang aj
dôležitým spravodajstvom o aktuálnom dianí i zdrojom noviniek a
paródiou klebiet na ktorých sa všetci schuti nahlas smejú. Wayang
golek mi prirástol k srdcu. Dokáže osloviť všetky generácie súčasne -
deti, dospelých a čuduj sa svete aj pubertiakov (ktorí sa pod rúškom
tmy v dave môžu pokojne venovať nenápadnému flirtovaniu, na ktoré
nemajú vždy takú skvelú príležitosť - tou ďalšou sú už len ceremónie
do hlbokej noci).

Robila som (ale aj stále robím) množstvo skíc balijských tancov. To,
čo uvidíte vo fotogalérii sú 6 najsuper vypracovanejšie skice.
Láka ma druh choreografie 2 tanečnice v spoločnom rytme pohybu,
navzájom prepletených do špirálovitého tvaru, ktorý vyvoláva harmóniu
a vyváženosť dvojice. Vychutnajte si spoločne na nich inakosť
vypracovaných tanečných kostýmov, až sa na nich dá strašne dobre
pokochať. :-)