Kráčam Bratislavským Starým mestom s bruchom ako balvan po tom, ako som si dal posledné halušky v Slovak Pube. Radujem sa z niekoľkých náhodných a jedného plánovaného stretnutia. Dialógy tých náhodných sa podobajú ako vajce vajcu a ja si ich dokonale vychutnávam...
- bla bla bla? - ľubovoľná otázka (Ako sa máš? Čo je nové? Už si skončil doktorát? Prečo si sa neozval? Ujo neviete prosím vás, koľko je hodín?)
- ... ále, pôjdem asi na rok preč. *
- A kam?
- Do Indonézie...
- Fíha, a kedy?
- V piatok
- Akože v piatok?
- No v piatok...

* Presne v duchu vtipu - Ako zistíte, že v miestnosti sa nachádza pilot? (pokračovanie na konci tohto príspevku)

Keď sa nasýtim tých vypadnutých očí, začnem si aj ja vybavovať realitu... odchádzam v piatok, som pripravený? Víza - nemáme, pasy - tiež nemáme, ubytovanie - nemáme, vieme kde budeme bývať - nevieme, máme adresu školy, máme komu zavolať, .... (máš dopísanú dizertačku - ale to sem nepatrí :-( )

PONDELOK
Telefonujem na ambasádu a uisťujem sa, že víza dostaneme. Že reku zatelefonujú, keď ich budú mať (žiadosť sme si podali na začiatku augusta :-) Zdôrazňujem im, že my naozaj máme letenky už na tento piatok.

UTOROK
Opäť volám na ambasádu, pretože sa nikto neozval. "Oh, it is you, I know..." Nakoniec si pre pasy môžeme o štvrtej prísť.
Barb sa pokazil čerstvo kúpený telefón zo sekáča (dostali sme naň štedrú zľavu i dokumentáciu na želanie pre sociálku), tak letíme do servisu - dobrá rada všetkým - ak si kupujete telefón z druhej ruky, okrem uistenia, že je v záruke, pozorne si prezrite záručný list. My sme tak neurobili a zistili sme, že telefón síce v záruke je, ale že do servisu neputuje po prvý raz. Keby sme to vedeli pri kúpe... no, aspoň tam je pečiatka, kde to robili, tak ideme rovno tam...

STREDA
Streda je peklo. Zisťuje sa, že v TatraBanke urobili chybu a Barb napriek podpísaným papierom poistená nie je - žiadosť nebola spracovaná. Vybavovanie zaberie jeden celý deň (a ešte tam bude treba ísť aj vo štvrtok) mne, Barb, Barborinej mame a nakoniec sa ešte k nám pripojil aj jej otec. Pracovníčka banky má slzy na krajíčku a je mi jej hrozne ľúto, celý Dialog vie o našom probléme... nutno dotať, že pobočku TB v Auparku sme s týždennou pravidelnosťou navštevovali už od konca júla... nekonečné telefóny, ospravedlnenia a vypisovania nových žiadostí spôsobujú, že meškáme na večeru k pánovi Wantonovi - prvému sekretárovi, kde sa stretne väčšina odchádzajúcich i práve prišlích študentov. Konečne si vymeníme tie najcennejšie informácie, Danica nám kreslí mapku letiska a dáva rady na nezaplatenie no a popri tom všetkom jedle sa rozdajú aj posledné pasy s vízami. Všetci máme dopichané zadky od očkovaní a tešíme sa, akí sme imúnni.

Máme pasy, máme víza, vieme kde a ako zameníme peniaze, vezmeme taxík, komu zavoláme, kde (asi) budeme na začiatku bývať, kto nám požičia motorku... no a Barb je už aj zbalená... (zajtra sa chcela ísť korčuľovať, ale ešte nás čaká návšteva TatraBanky, servisu - to dúfame, že to bude hotové, zdravotnej poisťovne, zmenárne...).

WE ARE READY
Asi napíšeme až z trópov, tak s nami majte ešte chvíľu trpezlivosť. Bon vajáž, nech sa to s nami odlepí a necapne.

* dokončenie: No nezístite to. Ale určite vám to povie!

Prší vonku a vŕta mi v hlave, čo mám ešte niečo robiť, keď sa nedá ísť von na bike. Prebehlo mi mysľou do blogu. Čudujem sa na Miťa, už dlho mi nepripomína písaním do blogu. Asi mi dal absolútny pokoj.:-) Dokonca ma už volá s novou prezývkou Balibarb. 

Dočítala som zaujímavú knižku Tigr! Tigr! z vydavateľstva Gutenberg, čo som si požičala od Zuzky. Z tej knižky obsahuje súbor poviedok z Indonézie. Fakt je to jedinečná knižka, kde som zistila do väščej hĺbky o tej mentalite Indonézčanov. Rôzne príbehy z rôznych oblastí rozmanitej Indonézie. Rôzne extrémy myslenia a života ľudí a pritom na konci časti poviedky má krásnu myšlienku- otvoriť zámok s klúčom ľudskosti. Aké je to príliš jednoduché, hrať sa na absolútnych vodcov a "kárať" svojich blízkych a odsudzovať druhých. Príbeh lovcov s vymakaným opisom života džungle postupne sa vyvrcholil do napätia a veľkým strachom s lovom divokej šelmy, ale aj takej beštie v sebe samému.  Ako mladý Buyung zabil tigra zo srdca, lebo bol sám sebe čistým človekom, išlo mu to ľahko, čo ostatní spoločníci sa zdrevenelli od strachu loviť. Rozvírený dej napätia nervov a rôznych výčitiek svedomia zo spáchania minulých vlastných skutkov jeho spoločníkov.

Čoraz viac uvedomujem, ako sa viac teším ísť tam a viac ma baví pripraviť na tú cestu, čo najlepšie. Postupne mimo štúdia spustiť do spoločného knižného projektu, aby sa vydala na Slovensku rozprávka s odlišnou kultúrou z Indonézie a viac ukázať Európe hlbšiu indonézsku kultúru. Vidím, že všetky mýty a rozprávky aj z inej odlišnej kultúry ako v Európe majú rovnakú ideu: dobro vždy zvíťazí nad zlom.    

Barb

(Knižku si môžete kúpiť v Artfore alebo cez internet, najlacnejšie asi na eplanet.sk - Miťo (ešte som nečítal, ale už sa na ňu veľmi teším!))