Ahojte, tu sa budeme snažiť mať aktuálny zoznam živých blogov našich priateľov z Indonézie - väčšinou spolužiakov či ľudí na tom istom programe. Všimnite si prosím, že ide o naozaj plodných autorov - možno to súvisí s tým, že tu v Indonézii majú ľudia na také veci naozaj čas :-)

• Indonésieblog - Soňa (Solo) je tu už veľmi dlho, robí si doktorát a dokáže ísť fakt to hĺbky, je to viac ako blog - ukrýva zaujímavosti ktoré nikde inde nenájdete
• Zprávy ze země tisíce ostrovů - Katka (Bandung) je tu tak ako my prvý rok - jej svieži blog vám priblíži, ako sa "bule" - biely postupne zžíva s pre nás často nepochopiteľnými domorodcami
• Kouťák v Indonesii - Honza (Padang) skončil na západe Sumatry a na pomerne ortodoxných moslimov si hneď vytvoril celkom jasný názor - pri čítaní jeho správ a reportáží zo zdolávania sopiek si dávajte pozor na kútiky úst, lebo je len ťažké sa aspoň chvíľu neusmievať, tak aby vám nezostal kŕč

Často nám prekážajú na ceste tabuľky s takým popisom, čo znamená v
preklade Pozor -Pozor slávnosti! Zastavili sme si v sarongoch v
blízkosti susednej ulici a nafotili sme si predstavenia pre vás.
Zažijete s nimi kus osobného momentu do virtuálneho priestoru, že ste
na balijskej slávnosti.

 Barb

Jaj, to boli naozaj prázdniny pred začatím nového semestra v škole,
mnohí okrem Bali majú mesiac a ba niektorí aj dva mesiace voľno.
Cestujú po Indonézie sedemmíľovými žabkami, jedna dostala fantastickú
príležitosť, ktorá je tu už dva roky, prvý rok na Sulawesi, druhý na
Jáve a má sestru na Novom Zelánde, tak išla na svadbu svojej sestry.
Uha, ako dokážu ešte viac ako ja odvážne túlať. Inak si túlam, skôr si
tu priam nasávam čas skicovaním a do tvorby balijských a niečo aj
javánských inšpirácii, je však nekonečné a ani nedá sa hovoriť
"koniec, som hotová".

 Na konci chvíľ prázdnin sa zmenilo na rozlúčkovú party, až priam bolo
veselé. Honzík z Čiech odchádza domov. Keďže v moslimskej Indonézii sa
vôbec nepije alkohol, ale na vznešenom ostrove Bali sa pije vznešene.
Majú dvojakých kvalít pivo, lacné chutí ako minerálka a drahé je vraj
dobré, lebo ho tu vyrába Heineken. Domáci si vyrábajú palmovú pálenku,
volá sa arak, je to ostré 40 % piť v horúčave, vždy sa s niečim riedi.
No, máte infošku to iba pre vás, či sa dá tu piť alkohol, len si tu
dávam zopár glgov drinku pomiešané so Sprajtom a s limetkami. Dokonca
aj Smrťovi nesmierne chutí ten nápoj a dovoľte nám, aby som vám
predstavila Smrťa v kratučkom videu, ktorý rád pije pivko a pri pití
takých nápojov je taký nesmierne milučký všetkým ľudom pri nehodách.

 Barb

 

Podarilo sa nám jeden bod, máme opravený foták a je nádherné pravé ráno po 2 dňoch šialenej bláznivej daždi a ne -dažďu, ani kedy sme nevedeli ísť von pre jedlo. Priam sme zažili divoké chvíle, až som si uvedomila, že som si poštipla do kože, či je to realita v myslení, že sme v akejsi banánovej a rozvojovej krajine. Nejako to vyžaduje ešte väčšiu trpezlivosť a viac predĺžiť naše miechové káble. Totiž v škole začal nový semester, a stále nie je dostať nový rozvrh hodín. V stredu sme boli zistiť, ako to bude s novým semestrom, zmenilo sa na piatok, zase na pondelok a zase znova na stredu.

Neviem, ako to bude dnes, keď je streda......v piatok nič a asi bude konečne v pondelok, lebo už som si ostrihla predĺžené káble modlením bez ruženínu 12-krát Otče nás a Zdravas Mária.

V piatok bol aplauz dňa darmasiswov, sprevádzali vstúpenie tanca taki a barisu a koncertu gamelanu. Bol to super výkon, mnohí domáci sa zabávali z nie veľmi podarenej motoriky našich pohybov a gesta. Magické boli pohyby modrých očí počas tanca, tak domácim to chýbalo.

Stihla som si v troch supermarketoch overiť si nové skúsenosti, ako domáci kupujú, ale aj pre povinné nákupy do brucha a spodného prádla. Nedarilo sa mi to spraviť nejaký express, všade majú iný tovar, sem iba maslo a tam iba grahamové toasty a inde iné. Všade mali ženské spodničky z umelých materiálov, ešte horšie nemali mojej „obrovitej" veľkosti, mali z balijských rozmerov. Balijčanky sú nízke a majú menšie veľkosti, niektoré až skoro na detské. Tak som si zavrtla do regálov luxusných tovarov. Momenty uha, to bola samá radosť z mojej veľkosti, za luxus príjemných materiálov a za výbornej kvality z Paríža mali nesmierne za smiešnu cenu ako u nás, za trojnásobne menej. Je to príma, ako sa tu oplatí kupovať luxusné tovary mimo turistických centier, obetovať za námahu z neefektívnej funkčnosti skúšobných kabín a kúpila som si všetko, čo som potrebovala. Po nákupe obrátila sa mi opačná strana smoly, niekto ukradol z motorky prilbu, keď bola uviazaná. To sa skoro každému z darmasiswy stáva, keď sme nároční pre bezpečnosť oproti domácich. Dokonca aj Miťovi ukradli v októbri na inom mieste vo festivale Artu v Nusa Dua. Je ťažko hovoriť o tej kriminalite krádežov prílb, keďže na Bali je a tak dosť žiadna kriminalita okrem turistických centier oproti u nás. Počuli sme od roztrúsených známych po celej Indonézii, že majú rozdielne vnímanie pojmu kriminality. Z bláznivej Jakarty vlámanie bytov, z Jávy kradnú topánky, zo Sulawesi ťahanie a kradnú si vlasy od blondínov (-íčiek), z Kalimantu a zo Sumatry opice kradnú banány a obsah ruksaku túlajúcich po pralesoch, z Flores kradnú domáci čas fotením ako a la Miss Universe a večnej závisti  a otravy lákania domácich z modrých a svetlých očí, z Komody kradnú všetko, čo je červené, žijú pravé „dinosaury" -draci, tí lákajú tú farbu, z Papuai a z Timoru kradnú kanibali bielych ľudí.

Nad horou Gunung Agung sa hromovo a živelne blýska.

 A za pár minút sa vyleje z výšky nebeské vedro vody. Je to moment, na
ktorom my neveriacko krútime hlavou, ako tu môže dokázať krehká flóra
vydržať bitku kvapiek ďažda. My tak bedákame, ako to bolí, keď sa nám
spadnú tropické kvapky lejaku.
V tomto tropickom počasí Balijčania nosia dlhé nohavice, dlhé rukávy a
kopu bižutérii. Keď sem do 30 stupňového dňa zabalíte do kufra aj
rukavice, pletenú čiapku a zimáky -čižmy, nikto by si z neho nerobil
srandu, takže by so svojou náturou medzi domácich celkom zapadli.
Dokonca v štýle a la "bordeláckí sochári a aj v ženskom rode", ktorí
nepoznajú a nevedia nájsť a obuť rovnaké páry topánok, čiže žabky.
Ďalšia vec, že tu vôbec nenosíme ponožky a pančucháče, čo je výhodou,
nedá sa ani zašpiniť ani roztrhať a ani štopkať. Keďže sme tu příliš
dlho nadýchaní do teplého balijského vzduchu, ide do krvného obehu
prúd balijskej krvi a do srdca sa premení z pracovitej na lenivú
pumpu, to znamená, že sme naozaj leniví a tak nosíme veci do práčovne,
kde ich operú, vysušia aj vyžehlia najmenej do dvoch dní. Hoci je to
na indonézske pomery drahé, pre dvoch ľudí to vychádza na dva týždne
do sto korún za všetko, čo bolo v špinavej. V každom rohu ulíc sú samé
práčovne, čo je skutočne pre Európana za pečiatku včielky. Vedia to do
čistička oprať okrem oblečení ruksaky a kabelky z tvrdej textílie.

 Táto zvláštna klíma i usporiadanie kúpelne si vyžaduje celkom iný
prístup k hygiene. Keď idem na záchod, tak si okrem rúk umyjem aj
nohy, niekedy sa umyjem celá, lebo aj tak som mokrá ako samička myši.
Umývam si ruky vždy pred jedlom a hneď po jedle riadnu sprchu, lebo je
také štipľavé, lebo nenavyknutý človek sa pri miestnych čili omáčkach
poriadne vypotí. A tak sa tu sprchujeme trikrát za deň, výnimočne aj
päťkrát, aby sa nám lepšie poslúchal rozum a zmenil z dlhých káblov na
krátke... Spomínam si na zvláštny moment, keď som objavila v chladničke
prázdnu šálku, ktoré som ani nechápala, čo to má byť, keď Miťo všade v
celom dome hľadal tú istú šálku. To bola presne tá šálka, čo bola v
chladničke. A o mne som tu väčšie motovidlo pri obyčajnej komunikácii
s Miťom a s domácimi.

 ...aj emócie sa tu správa inak, keď máme v pľúcových bunkách balijský
kyslík. Sú náročné pre vykonanie vyšších dobrých skutkov, pre väčšiu
úctu s prepojením prírodných elementov a ukazovanie svojho
patrionalizmu. Je to podobné správanie ako u Francúzov, čiže v pojmoch
"sloboda, nezávislosť a bratstvo". Platí aj v správaní u zvierat,
vedia byť ako človekom. Zachránili sme 8 kuriatok, ktoré skočili do
jamy určené do bioodpadu za mamou sliepkou a hore nevedeli doletieť a
poprechádzať do nášho trávnika zase za mamou. Po stenách domu pobehajú
jašterice rôznych veľkostí, max. cca 25 cm a min 3cm za korisť hmyzov
a okolo svetiel lietajú netopiere. Aj vraj majú jašterice svojský
jazyk kriku. Hm, to vyzerá ako bývanie u balijského Dracula. Dokonca
jedna mi zobrala gumičku do vlasov a sa s nimi pocvičila kmitaním
hlavou ako na gymnastických kruhoch. Jednému známemu darmasiswy zrazil
na motorke mačku, ktorá tam aj uhasila nešťastne svoj život. Ten musel
nešťastne zmeniť svoje bývanie, lebo priateľky tej zosnulej mačky
dodali takú človečiu silu pomsty, neustále si robili zle a narobili si
častejšie neporiadok zo svojich zadkov v jeho dome.

 Ďalší červený bod je tu ešte raz pre lenivých, v tunajšej klíme sa dá
bez problémov schudnúť a to dokonca bez pohybu a tvrdej životospráve.
Stačí zúčastniť sa na samých príjemných rajských procedúr regenerácií
-masáže. Majú dlhý zoznam takých služieb, ktoré sa nedá odolať. Alebo
aj obliecť do miestnej tradičnej módy, tzv. do sarongu, nesmierne
dlhá zástera okolo pása. Nedá sa zistiť, či sa vytučniel, lebo ak
opášeš nemôžeš zistiť, koľko pribral. Je to výborný typ druhu sukní,
nemôže byť nikdy úzka. Nedá sa tu normálne rozum racionalizovať na
svoje kilogramy v tele.

 Plus platí, že my tu skoro dlho sme nepodnikli poriadnu chôdzu po
európsky, všade sa frčí na motorkách a aj na chodníkoch a sme takí
chudí, až nechápeme, aké je to tu užasné byť lenivým a všetko sa dá tu
dosiahnúť bez akejkoľvek pracovitosti a tvrdej disciplíny. Asi preto
sme využili trik od domácich nádherne do slniečka usmievať. Aj
usmievať sa v kritických situáciach, že sa nám pokazilo pekne po radu
motorku, mobil a fotoaparát z dôvodu zvýšenej vlhkosti v období mokra,
čo je už limit pre elektrotechniky. Teraz už viac slniečko svieti
pekne po radu je opravená motorka, potom...
... aj mobil a ďalej foták. Dúfajme!

 Barb