Óm swastyastu, skutočne Balijčania veľmi radi oslavujú a skoro v
každom kúte hinduistických chrámov sa konajú slávnosti, ktoré sa ani
nedá stotožniť s podobou našej viery- katolíkov. U nás je taká
väčšina, že málo chodia do kostola a tu mnohí večne usmievajúci
Balijčania, nevšímajúcich si so časom povinného otvárania a zatvárania
obchodíkov a kancelárií, aby mohli zúčastniť na svojich slávnostiach v
chrámoch. Všade sa vyparádia, v exteriéroch a v interiéroch chrámov, s
aranžovanými banánovými listami a obalujú si rúcha látok, krásnych
farieb podkladom ornamentov zlatej farby, svoje sošky. Aj svojich
detí, batolat. Muži so tradičnou ozdobou na hlave udangom, a ženy si
oblečú do tradičných oblečení a pomaľujú si make-up a la exoticky. Tie
ženy, ktoré sú skôr ako učastníci tých slávností maľujú prirodzene,
ale pomaľované tanečnice to vás uchvátia do extázie vnímania umenia
vizáštva (ani neviem poriadne, ako sa to píše správne, so zameraním,
kde robia make-up). Hustý a hrubý, ale čisto perfektný make-up púder,
ostro hrubé čierne linky na očí , potom si nanesú odtiene,
ultramarínovú modrú, ďalej ružovú a na niektorých druhoch slávností aj
pridávajú žltú farbu, krikľavo červeno-ružové ústa, no tu môžu
konkurovať s krásou farby na ústa s Parížankami. Na stred čela si
dávajú umelý kamienok a na tom si zvýraznia do tvaru kvapky iskierky
striebornou farbou. Občas si tu pomaľujú aj na ulici, takže skoro
každý uvidí, ako maľujú Balijčanky na slávnosti. K účesom nechýbajú
ani príčesky. Ozdobia si s kvetinkami alebo s korunkou. Obliekajú sa
do bielych bavlnených vyšívaných blúzkov, ale to v prvom rade záleží
od druh slávností, na niektorých aj farebné blúzky alebo živôtky s
háčkovanými vzormi kvetov a ornamentov ,s dlhým rukávom a pod ním
korzet. Dole si obaľujú ako dlhé sukne do batikovaných látok, uviažu
si špeciálne proti popadaniu látky, a na konci okolo pása si dajú
šerpy.
Počas prechádzania ceremoniálu nosia na hlave obetné taniere. Vyzerajú
pompézne s aranžovaním tanierov. Do stredu taniera je tyčka s dlhými
pichliačmi, po rade si pridávajú podľa farieb a veľkostí plodín,
najprv mangá, mandarinky, ananásy, hadie ovocie, jablká a ryžové
koláče. Počuli sme o tom, že po skončení si to sami zjedia.:-) Pri
pohľade na tých tanierov mi tečú sliny, že by som dala ihneď do
chrumkania. Tie ceremoniály vyzerajú na náš pohľad abnormálne
nádherné, všade hmýriacie rôzne farby v štýle fauvizmu, bohatý zmysel
ornametizmu a rôznej cheografie chodenia a tanca. Skratka Balijčania
sú skutoční umelci vo všetkom aj dokonca sa vyznajú „Charpie diem".
Bali je akési Francúzsko pre Európanov a mesto Ubud je ako mesto
Paríž. Obidve majú svojský štýl odlišnej kultúry na vysokej úrovni.
Raz sme s Miťom využili chvíľku na slávnostiach v chráme, ktorú sme
dostali pozvanie od Tuniky a bolo pod podmienkou, že si máme obliecť
ako balijčania. Mali sme už dávno nakupené skvostné balijské látky a
blúzky, ktorú sme nakúpili spoločne so susedmi toho domu na trhu Jl.
Sulawesi a u jednej krajčírky. Premenili sme na Balijčanov, ale aj tak
sme kontrastovali s bielou pokožkou a s tvarmi proporcií a črtov tela
a jasne s mojimi modrými očami. Vhupli sme si medzi hlúčikmi kopou
ľudí cestou do otvoreného chrámu. Ako my kresťania, navyknutí dogmami,
nesmierne sa to kontrastovalo s atmosférou balijských ľudí. Prekvapila
ma úplne príjemne uvoľnená atmosféra, ženy si mohli navzájom tichúčko
temperamentne pokecať a sem- tam na voľnom mieste, kde sa odohravalo
divadlo božstva, pobehali a šantili deti. A prijali našich darmasistov
ako seberovných bez rozdielu, že máme inú vieru a dokonca sme dostali
akési balijské prijímanie- očistenie posvätnou vodou a ryže. To sa ani
nedá opísať na tú krásu vo vnútri, ktoré som tam vychutnala. Mohli sme
si fotiť a filmovať, koľko chceli a ešte od nich veľkorysejšie po
skončení časti tej slávnosti sme dostali ako všetkým večere nasi
campur (druh indonézskeho jedla, základom je biela ryža a s kopou
zmesov všetkého trošiška mäska, rybky, krevety, zelinku-surovú
uhorku, dusenú fazuľu s mrkvou, pečené tofu syr a samozrejme navždy s
omáčkou pravej chilli-papričky ) zabalené do tanierika vyrobených z
banánových listov.
Súčasťou tých slávnosti sú aj rituály tranzov, ktorú Miťo neskôr v
noci videl na vlastné oči. Dúfam, že o tom prezradí pre viac
odvážnejších.
Najviac sa mi zaspôsobil koncert gamelan u, má fascinujúce zvuky pri
búchaní do kovových vodorovných tyčí a aj do zvislých kruhov. Keď
búchajú za 1 sekundu a rozkmitá sa to do približných takých 5 rôznych
frekvencií zvukov. Neváhala som využiť, zo zvedavosti vyskúšať hodinu
gamelangu s darmasisvami. Išlo mi to celkom dobre, väčšinou som
odhadla zrakom pozorovať inštiktívne podľa rytmu a počtu voľna pri
nebúchaní kladiviek do tyčí a nie až tak do uší a do vibrácií tela,
lebo pri nebúchaní kladivka sa to rozkmitá do iných zvukov.
Ešte sme aj využili slávnosť pri Ubude, bola to časť posledného
programu slávnosti, koncert gamelangu a predstavenie balijského tanca.
V tomto mieste sme si vycibrili vnímanie limitu balijského tradičného
tanca a neskôr v inom čase a na inom mieste vo festivale sa odohrávalo
predstavenie pomiešaniny balijského a javánskeho tanca, ktoré až tak
sa mi nepáčilo. Príliš až príliš pompézne sa väčšinou stratí efekt
krásy. Nepáči sa mi vôbec vkus moslimských Javáncov na rozdiel
Balijčanov, takí sú do toho všetkého do opachy pompéznosti, až sa
stratí rovnováha vyvážanej krásy. Ale uznávam umenie Javáncov pre
zmysel ornamentalizmu a spôsob teórie farieb. No, hlavne, nepoznám až
tak moc dobre ich umenie Javáncov. Čím som tu dlhšie, tým sa mi darí
viac postrehnúť vnímanie, či je to javánske alebo balijské.
Hihi, padlo mi do hlavy, ako v jednom slnečnom ráne sme sa snažili
prísť konečne načas na pláž na jógu. Jazdy hlučného frčenia našej
motorky sme museli v polovici cesty stíchnuť z dôvodu ceremoniálneho
náplavu ľudí na hlavnej ceste. Druhú polovicu cesty sme prešli pešo a
na hlavách prilby spoločne do ceremoniálu. Trvalo to nekonečne pomaly
a s Miťom sme sa zabávali, ako Balijčania vôbec nepoznajú hodinky a vo
všelijakých časoch sa konajú slávnosti a dokonca deti nemusia chodiť
pravidelne do školy. No žiaľ na jógu sme tak prišli, kde sa práve
skončila hodinka cvičenia.  Tu máme také dni, že ani nemá vôbec
zmysel plánovať do diáru, čo budeme robiť zajtra. Namiesto plánovania
sa dejú hocičo iné. Na druhej strane je to aj tak pre vnímanie iných
okrem domácich nesmierne náročné, ledva sa snažím udržať nervy v
pohode, keď sa tu inak prebieha.
Je to aj postrehom, prečo domácich Balijčanov nechcú prijať do
zamestnania do turistických centier, lebo sú poriadkumilovnejší s
účasťou balijských slávností ako byť v robote a sedieť v kancelárii 8
hodín denne podľa zákonníka práce. Sú aj zopár Balijčanov, vychovaných
európskej normy, majú zdravú disciplínu s organizovaním času v práci a
s účasťou slávnosti. Mnohí pracujú na voľnej nohe a majú vlastné malé
a súkromné podnikanie alebo prácu na ryžových poliach a na farmách.
Nie sú až takí bohatí, ale vo vnútri majú veľké bohatstvo, dar byť
vlastným umelcom svojho života. Nie všetci Balijčania dostanú šťastie
cestovať do sveta.

Predstavte si, na Bali majú svojskú vieru a vyznávajú 5 mil.
Balijčanov a celá Indonézia je moslimská, má cca 195 mil. počet
obyvateľov. Zaslúžia si obdiv zo sveta, ako im darí udržiavať svojskú
vieru a koľko ľudí zo sveta sem radi prídu.

Barb

Ráno od šiestej sa zobúdzame z batikovanej škrupinky ako prvé dve
kuriatka, jedno špinavo blondavé s modrými očami a o čosi za pár
desiatkov minút neskôr aj čierne kučeravé so zelenými očami. Ledva sa
ide von zo škupiny. Chvíľku akosi zavládne chaos s raňajšou prípravou
a uháňame si s motorkou na východ slnka do pláže Sanuru. Pri doraze
cesty na pláž si pekne rozložíme deky s ostatnými raňajšími balijskými
kuriatkami a vyhrievame si hodinku pri slniečku všelijakými polohami.
Tieto kuriatka nemajú mamu sliepku, ale majú mamu Kozmos. To sú
jogíni, ktorí si desiatky rokov si objavujú svoju ohybnosť tela a
rovnováhu štýlu života a rozdávajú si navzájom druhým úsmevy.
Je to ozajstne príjemný zážitok s nimi cvičiť a čosi opravujú nám na
naše nevydarené polohy. Môžem sa na jóge viac usmievať, aká som ohybná
na rozdiel čierneho kuriatka. Ale časom asi po dvoch týždňov sa už
darí viac naťahovať ohybnosť tela a dotýkať rukami na zemi. No,
konkurečne to má ešte ďaleko s ohybnosťou to kuriatko s modrými očami.
Po skončení jógy sa pobavíme domácimi angličtinou. Dokonca za odmeny
dostávame maškrty, raz nám dali čokolády z Nemecka a Merci. Dosť sa tu
čudujem, že tu na Sumatre majú úrody kakaovníkov a tu majú úplne
nechutne nekvalitné čokolády. Ani neviem prečo takto to majú a robí sa
v Európe masový dovoz z takých krajín pravé čokolády. Alebo je to
možné, že viac sa pestuje kultúra pravej čokolády v Latinskej Amerike.
Spomínam si na zaujímavý moment, až sa doteraz sa smejeme s Miťom.
Jeden na jóge sa chcel so mnou viesť rozhovor a pýtal sa ma, či som
vegetariánka. Jednoducho som povedala po indonézsky tidak, čiže nie a
Miťovi to zachytilo do uší, o čom sa bavíme. Zmenil na diplomata a
vysvetľoval, aké je ťažké na Slovensku byť vegetariánom, keď máme tuhé
zimy a je ťažké dostať kúpiť navždy čerstvú zeleninu a ovocie bez
chemikálií, no nezabudol ani pochváliť, akú majú tu vynikajúcu stravu
a šťavnatučké ovocie. A on sa začal smiať, akí sme chudí a tenkí od
ostatných zdravo štíhlych a pridali sa aj ostatní do reči, aby sme tu
jedli viacej mäska akoby neboli vôbec jogíni. Mali veľký kus pravdy,
treba aj v teplúčku jesť vyvážane. To sa mi páčilo, ako sa o nás tak
vzorne starajú a ponúkajú nám tipy a rady, ako zlepšiť životosprávu,
keď tu nejako podvedomne neuvedomujeme na vlastné chyby, prečo sme
často malátni. (bolo aj také obdobie, že sme vôbec nejedli na začiatku
pobytu mäsko z vlastnej negramotnosti indonézštiny o názvach stravy).
Ešte je aj ďalší dôvod, že tu pijeme vodu z bandesky, ktorá je bez
minerálov, na akom sme zvyknutí piť ako na Slovensku. Snažíme sa aj
doplniť do tela vitamíny a minerálov a stopových prvkov v tabletkách,
žiaľ tie balijské tabletky na rozdiel z Európy majú slabšie účinky a
sú chuti sladkej, ktoré nesmierne priťahujú aj kolónky mravcov v
perfektnom zavretom balení lieku. Alebo ešte lepšie spraviť limonádu s
pridaním morskej soli, cukrom a limetky.
Zaujímavosťou je s mojou nevedomosťou a so čudovaním, prečo tu
predávajú na trhu dosť draho citróny a pomaranče na rozdiel iných
ovocí z tropickej balijskej klímy. Veď je to preto, tieto ovocie
rastú v subtropických oblastiach a majú tu náročný spôsob pestovania
tých ovocí alebo si vyriešia s dovozom z troška zo severu alebo na
východe, kde je suchšia klíma. Tak už som tu múdrejšia v mnohých
veciach a viac tu vidím naozaj na vlastné oči, ako rastú a vyzerajú
rôzne plodiny a korenia, ktoré sa dovážajú do Európy. Dokonca majú aj
iné chute a vône. Také viac sú prirodzenejšie a pridávajú sa menej
chemikálii. Sem- tam si aj ochutnáme ako veľké decká, ako chutí
surové, no jasné bez mäska 
Viac sa tešíme na rána na pláži a všeličo od domácich sa dozvedáme a
od niektorých domácich počujeme hovoriť po slovensky (to my lektujeme
slovenčinu pre nich). No, občas niektorí ,a aj my, dostanú aj zajačie
úmysly neísť na rannú jógu alebo svojou chorobou. Čo je lepšie cítiť
zle alebo dobre počas dňa. Tam sa dá krásne naštartovať pravý balijský
slnečný deň.
A tak môžeme frajersky s návalom novej energie frčiť jazdou motorky do
nového dňa.

Barb

No, ako vidíte z textu od Miťa o pláži Východu a Západu?

Ešte jednu pláž sme videli na juhu poloostrova Bali, na ktorom som si
na prvý moment som si zamilovala. Ide sa inou cestou motorkou tak asi
za 20 minút, kľukatou cestou hore kopcom a dolu kopcom, hore s
výhľadom na suchú krajinku a dolu celkom príjemnou balijskou klímou.

Ako som si zamilovala na tú pláž? Niedarmo sa hovorí a azda je to
pravda v živote, ak cestu niekde zablúdiš, ideš podľa iných predstáv
alebo aj ísť niekam, čo je hriešne. Jednoducho sme zablúdili cestu,
Miťovi a Maxovi, parťák z Čiech, motorky samo sa tam natrafili
kamenistou cestou do miesta, kde sú nádherné slamenné bungalovy, ešte
doteraz prerobené od čias Flinstonovcov. Pri vstupe na motorke ponúka
to miesto krásny výhľad na pláž s palmami. Prešli sme dolu schodmi,
ako tu, väčšinou sú na schodoch dosť vysoké rampy pre stúpanie nôh.
Chvíľku prejsť balijskou zelenou trávičkou a už postupne do sandál ide
piesok. Moc sa napichajú. Pripomína to na peeling a masáž na nohy. Je
iný piesok, na akom sme zvyknutí z inej pláže, majú veľké zrniečka,
ideálne na varenie tahony. Tá pláž z prírody ponúka všetko, čo si
želáte. Kopu vaničiek s teplou morskou vodou, zaplávať v plytkej vode,
do mora -vĺn, zasurfovať, alebo ísť vpravo, opaľovať na skale a
zaplávať si šujp zo skaly bez vĺn a zašnorchlovať pre pozdrav
kolektívu rybičky Nema. Je veľký výber pre toto maličké miesto pláže.

Barb

Len ako  doplnenie, na Bali je tanec považovaný za prameň všetkej kultúry. Kto chce teda študovať akékoľvek umenie, musí najprv pochopiť tanec a až potom môže prenikať hudby, sochárstva, batiky či maľby (umenia vymenované v akomsi približnom poradí dôležitosti).