V Kute sme bývali hneď po našom príchode, v hosteli plnom Austrálčanov. Raňajky mi pripomínali tatranské lyžiarske stredisko, v ktorom sa tmolia „lyžiari" od našich južných susedov. Namiesto týchto podarených rodiniek sa tu po preflámovanej noci presúšajú partie a páriky od protinožcov, miesto lyží do všetkého narážajú so svojimi surfami a navôkol vrhajú presne rovnaké povýšenecké pohľady, akoby im to tu všetko patrilo. Austrálčania chodia do Kuty radi, vlny sú tú také akurát na učenie, pobrežie ako pravítko, miesto žralokov vám robia spoločnosť delfíny a zabijácke medúzky a iné potvory tiež Bali po väčšinu roka obchádzajú.

Dni v Kute boli celkom fajn, trochu ospalé, ale inak s krásnym počasím a veľmi čulým ruchom. Je to také večne živé mestečko plné kontrastov – za naleštenými výkladmi plnými sprostostí pre turistov sa nachádzajú kľukaté uličky s obchodíkmi, pomocou ktorých ľudia doslova bojujú o prežitia a predávajú všetko možné aj nemožné. Veľmi často napríklad riedený benzín vo fľašiach od Absolut vodky, teda ako sme si ho nazvali, Absolut Bensin.

V Kute mi najviac vadilo asi to, že som beloch. Sedíte v Bamboo Corner (veľmi lacnej reštaurácii v samotnom centre Kuty s vynikajúcou kuchyňou), usrkávate čerstvú ovocnú šťavu a okolo vás prúdia davy „rekreantov". Vizuálne k nim celkom iste patríme, ale vnútorne začíname prežívať veci úplne inak. Keď sa človek trochu stíši, musí sa opýtať, čo vlastne tento malý, nikdy nespiaci New York so všetkými svojimi neresťami na takom posvätnom mieste, akým je Bali, vlastne robí. Niektoré skupinky ľudí či páriky pôsobia skutočne bizardne, zlepence rôznych rás a najrôznejších vekov. Mladých Jávancov si korpulentnejšie matróny od protinožcov berú do partie rovnako často, ako si (možno ich bývalé polovičky) či početná skupina dôstojných pánov z Nemecka vyberá mladučké Indonézanky. Paradoxne najnežnejšie pôsobia páriky starších ľudí, ktorí si sem na staré kolená prišli užiť aspoň jednu tropickú dovolenku. Samozrejme, ťažko hodnotiť, letná turistická sezóna sa práve skončila a vianočná ešte nezačala, hoci na Kute sa to veľmi neprejavuje.

Ako to už býva, teraz vychytená oblasť Kuty bola veľmi dlho na pokraji záujmu domácich aj prisťahovalcov. V podstate šlo o „nečisté" miesto, kam sa vynášali odpadky a ľudia s nákazlivými chorbami. Podľa domácich tu zlí duchovia rozhodne sídlia doteraz a dostať tam pravoverného Bálijca nie je vôbec jednoduché (a ani lacné, ale o tom neskôr). Väčšinu populácie Kuty tak tvoria Jávanci alebo prisťahovalci z iných končín Ázie či dokonca z Afriky. No a samozrejme neradno zabúdať ani na početnú skupinu belochov, ktorá si mohla dovoliť usídliť sa tu natrvalo, hoci aj tí, ako starnú, sa postupne sťahujú do pokojnejších končín.

Pláž v Kute je posiata jemným pieskom len veľmi pomaly sa zvažujúcim do mora, ktoré v tomto období obšťastňuje breh krásnymi, stredne veľkými  a veľmi dlhými vlnami hnanými k pevnine príjemným pasátom. V zakalenej a spenenej vode toho veľa neuvidíte, zato na hladine sa to hemží tzv. „bruchoplavcom austrálskym". Tento druh vylihuje v hojnom počte na umelohmotnej doske zvyčajne tak 100 až 150 metrov od brehu a čaká na tú „svoju" vlnu. Keďže ide o veľmi vyberavého živočícha, toto čakanie trvá niekedy tak dlho, že bruchoplavec austrálsky sa dá pokojne použiť ako orientačná bójka pre hŕstku tých, ktorí si prišli do mora z nejakých nepochopiteľných dôvodov skutočne zaplávať. Keď už konečne príde tá pravá vlna, bruchoplavec upadajúci do letargie ju zriedka dokáže aj zachytiť a čakanie pokračuje. Kuta je taká miestna surferská škôlka (tí, ktorí poznáte Chopok, tak vám možno niečo napovie „Biela púť"). Po prehýrených nociach a v Bintangovom (pivo) opojení to však na surfe ide iba veľmi ťažko. Tí, ktorí si na Bali prišli naozaj zasurfovať, si určite nevyberú Pantai Kuta ale južnejšie pláže s priliehavými názvami ako napríklad „Impossible beach".

Sanur je akýmsi protipólom Kuty, miestom, kde slnko nezapadá ale vychádza a kde možno stretnúť omnoho viac domácich. Do Sanuru smerujú početné náboženské procesie až z Denpasaru (v podstate je to skôr taká malá púť) a ísť sa sem pozrieť na východ slnka patrí medzi základné povinnosti. Nie je to len obyčajný východ slnka nad morom sprevádzaný malou flotilou hojdajúcich sa rybárskych lodičiek. Ak máte šťastie, z oblakov sa vynorí nádherne ožiarená Gunung Agung, tri kilometre vysoká hora, ktorá je najsvätejším miestom na celom Bali. Vzhľadom na celkovú rozlohu ostrova je táto sopka skutočne trochu prerastená a bohovia sa na nej v minulosti museli poriadne vyblázniť. Gunung Agung je taký dôležitý, že podľa neho sa na Bali určujú svetové strany. V miestnom ponímaní je najdôležitejšou os svätý Gunung Agung (ako posvätné miesto) a more (považované za nečisté). Podľa tejto osi sa stavajú nie len chrámy a ľudské obydlia, ale aj celé dediny, keďže každá z nich obsahuje tri svätyne uložené práve pozdĺž tejto osi.

Pláže v Sanure sú obohnané korálovým útesom, čo spoľahlivo drží vlny aj surferov mimo oblasť, žiaľ, niekedy Sanur opustí aj samotný oceán a miesto kúpania sa tu potom môžete akurát tak pekne poprechádzať – teda, v prípade, že máte chuť rešpektovať nariadenia typu „Swim in between the flags". Ak nie a prejdete sa až na vonkajšiu stranu útesu, čaká na vás úchvatné šnorchlovanie à la hľadá sa rybička Nemo. Okrem nej podstatnú časť fauny sanurských lagún tvorí tzv. „riťosed domáci". Bálijčania majú k moru podobný vzťah ako Popradčania k Tatrám – radi sa naň pozerajú. Plávanie tu nepatrí k základnej gramotnosti ako u nás a domorodci chodia do mora doslova sedieť. Sadnú si po krk do vody a dívajú sa na svet zo žabacej perspektívy. O krok ďalej sa odvážia už len rybári, ktorých vôbec nie je veľa  - až na jednu dedinu – Djimbaran –  tu rybolov veľmi nefičí a loví sa buď do vlastného brucha alebo pre turistov.

Keď je vody tak akurát, tak sa v lagúne pred útesom vytvorí doslova riečny prúd v ktorom sa potom miestne deti člnkujú v umelohmotných člnkoch. Vody je aj v najhlbšom mieste ledva po pás a plávanie tu pripomína pobyt vo fitness centre. Položíte sa do prúdu a snažíte sa plávaním udržať na tom istom mieste. Pritom dávate veľký pozor na to, aby ste nerobili príliš hlboké zábery a nepoškriabali si ruky o plytké dno. Rekondičné aktivity potom môžete ukončiť v miestnej posilňovni, ktorá uviedli do prevádzky ešte Flinstonovci a odvtedy funguje vo svojej nezmenenej kamennej podobe dodnes.

Na Sanure sú ešte čarovné pravidelne rozostúpené kamenné násypy smerujúce do mora s prístreškom na konci. Je to úžasné miesto pre pokojné rozjímanie, meditáciu či len obyčajné čítanie nejakej peknej knižky. Raz sme tam dokonca skúšali na našom malom maratóncovi písať aj blog, ale pre slaný vietor plný jemnučkého piesku sme ho radšej rýchlo schovali späť do jeho neoprénového púzdra.

(Tieto fotky sú predovšetkým požičané od našich kamarátov Maxa a Liz)

Miťo